Recenzia
Júlia Poláková
13.12.2016

Nikto sa neskryje - Glenn Greenwald

Preklad Martin Djovčoš
Vydavateľstvo Tatran 2015


Sociálne siete, mobilné telefóny, e-mailová komunikácia – výdobytky modernej doby, ktoré so sebou, žiaľ, neprinášajú len úžitok, ale aj neustále stupňujúce sa obavy z ohrozenia súkromia. Médiami aj politickými kruhmi na celom svete stále častejšie otriasajú kauzy hromadného odpočúvania či sledovania komunikácie miliónov nič netušiacich občanov tajnými službami. Meno Edwarda Snowdena sa bude s veľkou pravdepodobnosťou už navždy spájať s jednou z tých najrezonujúcejších v dejinách Spojených štátov amerických.

Kniha Nikto sa neskryje s podtitulom Edward Snowden, NSA a americké systémy hromadného odpočúvania, vydaná v roku 2014 v New Yorku, sa pomerne rýchlo stala knižným bestsellerom. Príčin je istotne niekoľko, no jedna je nespochybniteľná – kontroverzný príbeh vtedy 29-ročného Snowdena, ktorý na úkor vlastnej budúcnosti zverejnil materiály tajných dokumentov Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) o nelegálnom zbere údajov z komunikácie najmenej desiatok miliónov Američanov.   Autor Glenn Greenwald (1967) je známy svojimi otvorenými novinárskymi výstupmi, ktoré zlepšujú úroveň investigatívnej i nezávislej žurnalistiky v USA. Vo svojom treťom diele hovorí o prvom kontakte so Snowdenom, ale aj o tom, ako sa ich osudy spojili, skôr než sa dali na odvážnu cestu odhalenia nelegálneho zberu dát Obamovou administratívou.

Celkový obraz o známom prípade bielej vrany – respektíve whistleblowera, ako týchto odvážlivcov označujú Američania – dotvárajú v knihe kópie zverejnených dokumentov.  Greenwald, považujúci utajovanie za „vírus, ktorý vyvoláva nákazu nazývanú zneužívanie moci“, pritom ponúka hĺbkovú a dôslednú analýzu týchto supertajných dokumentov. Stávajú sa tak zrozumiteľnejšími, čo umocňuje v čitateľovi pocit bezprávia a vzbudzuje túžbu konať.

Publikácia nepredstavuje len Greenwaldove reflexie o markantnom prešľape americkej vlády. Je súčasne aj otvorenou kritikou spolitizovania médií a dosahu tejto skutočnosti na slobodu novinárskeho povolania. Hoci spisovateľ vyjadruje subjektívne stanovisko voči Snowdenovmu konaniu, je očividné, že neskrývane glorifikuje čin, ktorý poslal Snowdena do politického vyhnanstva. Celkovo však absentuje akási protiváha k tejto silnej obhajobe. Čitateľ by napríklad mohol oceniť dôkladnejšiu sondu do Snowdenovej osobnosti. Po prečítaní vyše 300-stranovej knihy sa totiž vynára aj nezodpovedaná otázka: Spravi l to Snowden skutočne len kvôli túžbe po spravodlivosti?