Vyhľadávanie
Básnický polotovar
Peter Bilý: Nočné mesto, Bratislava, Slovenský spisovateľ 2009
Básnik a prozaik Peter Bilý patrí k najvydávanejším slovenským autorom po roku 2000. Jeho literárna dráha sa prekrýva s netypickým osobným príbehom previazaným s Talianskom a so Španielskom. Možno práve istá atraktívnosť a rozporuplnosť života ho predurčujú k šablóne „najčítanejšieho spisovateľa na Slovensku“, ako sa uvádza na prebale najnovšej knižky.
Bilého piata básnická zbierka Nočné mesto zaujme asketickou obálkou pozostávajúcou z čistej bielej plochy s výraznými titulkami v dolnom rohu. No askéza nie je rozhodne dominantnou náplňou tohto básnického programu. Bilý sa dôsledne vyhýba nehybným vodám, priťahujú ho skôr divoké životné prúdy, takisto odmieta prijať zidealizovanú podobu sveta. Nenechá sa unáhlene uniesť klamlivou atmosférou prifarbenej skutočnosti, samozrejme, aj za cenu neustálej kontroverznosti. Dbá na to, aby racionálna a zmyslová zložka boli vyvážené. Jeho básnické videnie sveta vychádza z reálnych vzťahov a súvislostí podmienených dobovými scenériami. S nekompromisnou ostrosťou zachytáva anomálie, zvrátenosti či absurdnosti.
Tvrdenie Alejandra Hermida de Blas z doslovu knihy, že „mnohí budú pobúrení, iní po nej siahnu pre škandalózny obsah“, je však zavádzajúce. Bilého poézia sa neodvíja od tohto aspektu, napokon, čo už môže byť v našej odtabuizovanej spoločnosti šokujúce a v erotickej rovine? Problém je predovšetkým v autorovej povrchnosti a vykalkulovanom prístupe k výslednému tvaru. Ponúka nám síce ilúziu lákavého obalu, ktorý však svojím naplnením resp. nenaplnením klame a sklame. Chýba mi autorove vyššie nasadenie, osobná účasť, nie len akési konštatujúce komentovanie zo zákulisia. Ak sa k tomu pridružia nespočetné a unavujúce banality typu „veď ľad je predsa studený“, o účinnosti takejto výpovede je rozhodnuté. Básnik by sa nemal za žiadnych okolností znižovať k ustáleným definíciám a hovorovým skratkám. Žoviálnosť a komunikatívnosť ľudového typu v poézii väčšinou vždy stroskotala. Výraznou slabinou básní sú aj pointy. Nepochopím, že pointy zbytočne opakuje: „už poslušne drží hubu a krok, / hubu a krok“. Aj záver básnického textu Broskyňová noc nemôže svojou plytkosťou ohúriť: „Divoška, vieš strašne málo, ale vieš svoje“. K tomu všetkému sa nemôžem zbaviť dojmu, že niektoré jeho opusy vo viazanej forme pripomínajú Vojtecha Mihálika, tie vo voľnom verši zasa Jozefa Urbana.
Autorský zámer Petra Bilého je jasný: detailne mapovať dnešný svet s jeho nevyspytateľnými zložitosťami. Vynášať nemilosrdné stanoviská aj za predpokladu, že nebudú nasledovať tie príjemné. Potiaľto je takýto zámer sympatický, ale spôsob, akým sa realizuje, je nepresvedčivý. Básne vyznievajú len ako marginálne poznámky či lyrické náčrty. Skutočného dotvorenia sa však náročnejší čitateľ nedočká. Mihnú sa tu aj celkom dobré básne, ako St. Baudelaire v bordeli, Fashion, Herečka potme a možno aj niektoré iné. Nočné mesto ako celok však pôsobí dojmom básnického polotovaru strácajúceho sa vo vlastných nástrahách.
Miroslav Brück
