Vyhľadávanie
Modrý Peter 2014
„Svet Palaščákových básní vychádza zo zápasu o vnútornú čistotu...“
Košičan Joe Palaščák debutoval v roku 2008 básnickou zbierkou Teloi, za ktorú získal prémiu Ceny Ivana Kraska. Po šiestich rokoch prichádza s druhým opusom Notácia, ktorý nadväzuje na poetiku úspešného debutu. Má dve časti: Odznovaa Adam. V prvej prevažuje civilnejšia výpoveď, druhá inklinuje k duchovnému rozmeru. Obidve roviny sa tematicky prelínajú a vytvárajú rovnocenný kompozičný celok. Palaščák nie je básnikom revolty a krátkodobých exhibícií, je básnikom premýšľavého ticha a uvážlivých gnóm. Už v úvodnej básni deklaruje svoju programovú a estetickú orientáciu: „tíš naznačuje smer.“ K básnickému slovu pristupuje s biblickou pokorou, ktorá mu nebráni zaujať zásadné myšlienkové postoje. Palaščák neuteká od skutočnosti, hoci je mu bližší apolitický priestor. Tvrdenie: „slepota z prebytku informácií“ výstižne definuje súčasnú záplavu spravodajských tokov.
Palaščák sa vyhýba uzavretosti a definitívnemu vymedzeniu výrazu, pracuje so širokou škálou pocitov, dojmov a nálad. Zvuk brzdiaceho vlaku nie je nikdy jednoznačný, „môže znamenať radostné vítanie aj des“. Vyhovuje mu reflexívno-meditatívna poloha zameraná na podstatu prchajúceho, ale o to viac autentického zážitku. Exaktnosť poznania spája s ilúziou pozastaveného, neopakovateľného okamihu. Každý dotyk mení stav prežívanej skutočnosti a núti prehodnotiť význam individuálnej skúsenosti. Palaščák prekvapí mužskou zrelosťou s vyváženým nadhľadom: „najhustejšie popísané listy / vzbĺknu prvé.“ V básni To je jar ostré marcové svetlo obnažuje každý úlomok, fragment, vybielenú kosť. Hľadanie konkrétnych predmetov pod ustupujúcim snehom nie je určujúce, predchádza ho postupné odkrývanie pravdy!
Rozpútanie mora vo vnútrozemí v Palaščákovom vnímaní vyžaduje okrem soli odvahu a vieru. Viera je hľadanie aj úmorné kladenie otázok, ktoré nezavádzajú, len upevňujú samotné základy duchovnosti. Svet Palaščákových básní vychádza zo zápasu o vnútornú čistotu, zachovanie vlastnej tváre a oslobodenie od balastu dnešnej doby. Jemné napätie je rovnomerne rozložené po celej textovej ploche, nielen v pointách. Vyhrotená otázka: „kde volať, ak nie na púšti?“ apeluje na nutnosť každodenného existenčného dialógu. Palaščákove otázky sú žiaduce a potrebné, s jeho kultivovaným hlasom musíme rátať aj do budúcnosti. Vkusne graficky upravenú knižku dotvárajú pôsobivé ilustrácie Ľudovíta Hološku.
