Rozoznať dobrú detskú knižku od povrchnej a gýčovej nie je dnes ľahké. Nádherné žiarivé ilustrácie a pútavé tituly, ktoré nie sú smerodajným atribútom kvality textu, útočia na kupujúceho zo všetkých strán. O to väčší je pocit radosti, keď po prečítaní a predovšetkým po reakcii samotného dieťaťa zistíte, že kniha bola dobrou voľbou. Nehovorím však všeobecne. Moja šesťročná dcéra pred mojimi očami demonštrovala stopercentne zaujatého (a preto spokojného) detského čitateľa. Indície boli presvedčivé: nezvyčajné ticho, rozšírené zreničky vypúlených detských očiek, polootvorené ústa v poloúsmeve a zatajený dych. Stalo sa tak už pri prvej kapitole knižky Gabriely Futovej.
Nototo a strašidelná škola Elvíry Múdrej (Vydavateľstvo Slovart 2015) názvom aj dejom avizuje, že pôjde o voľbu veľmi populárneho konceptu rozprávky, v ktorej mladí hrdinovia prechádzajú školopovinnou etapou svojho života (napr. ságy Harry Potter, Cililing). V tomto prípade autorka humorno-dobrodružným princípom oboznamuje čitateľa o existencii rôznych škriatkovských bytostí a o ich poslaní. V centre príbehu stojí modrý „písmenkový“ škriatok Nototo, ktorý sa hneď po narodení (pri machuli v zošite a výkriku „No toto!“) ocitne aj s ďalšími malými škriatkami v Škriatkovskej škole Elvíry Múdrej. Musí ňou prejsť každý škriatok, aby dokázal prežiť nástrahy života v podobe človeka alebo mačky. Zelená učiteľka s naťahovacími ušami je prototypom ideálnej učiteľky. Je múdra, priateľská, empatická, rodičovsky starostlivá a obetavá, no zároveň je prísna, spravodlivá a udržuje si rešpekt. Škriatkovské mláďatá preto neučí len potrebným nevyhnutnostiam (ako sa stať neviditeľným, absolútne tichým a rýchlym), ale aj pravidlám slušného správania, ako sa nenudiť či ako sa zbaviť strachu. Samozrejme, odhaľujeme tu autorkin zámer – priučiť tomu istému svojich čitateľov. Veď prečo nie?
Gabriela Futová výborne nakombinovala jednotlivé ingrediencie. Zvolila vždy obľúbenú a nikdy neošúchanú tému školy, podmanivé imaginatívne postavičky škriatkov, vtipné a nápadité mená, na ktoré sa viaže aj poslanie škriatka či škriatkuľky ( Jajka, Hlavaderavá Pozor, Matičkaskákavá, Mňaporazí, Odvážlivko, Bojko…), koncepciu zdolávania prekážok a duševno-telesného rastu hrdinu cez dobrodružný výcvik, ktorý musí byť zakončený najnebezpečnejšou skúškou, ale i princíp nenápadného podsúvania pozitívnych životných hodnôt (priateľstvo, štedrosť, odvaha, pracovitosť). Za spomenutie určite stojí aj príjemné prekvapenie v podobe výtvarného prevedenia knižky, ktorého sa zhostila nádejná mladá výtvarníčka Marcela Kupčíková. Týmto počinom ju nepochybne možno zaradiť k progresívnemu prúdu nastupujúcej ilustrátorskej generácie. V knihe nič neškrípe, nič nechýba, všetko sedí. Číta sa s ľahkosťou a úsmevom na perách. Neviem si predstaviť lepší darček pre prvákov a predškolákov.
