Vyhľadávanie
Pražské vydavateľstvo Academia vydalo knihu juhoslovanského politika a mysliteľa Milovana Đilasa (1911 – 1995) Nová trieda s podtitulom Kritika súčasného komunizmu, radenú medzi najvplyvnejšie knihy 20. storočia.
Autor počas druhej svetovej vojny bojoval ako partizán pod velením Josipa Broz Tita. Jeho myšlienky našli odraz v juhoslovanskej koncepcii tretej cesty k socializmu: nezávislosť od vojenských blokov, samospráva pracujúcich a socialistická demokracia. Už pred druhou svetovou vojnou bol vo vedení Zväzu komunistov Juhoslávie, po vojne bol vo vláde a viedol parlament. V päťdesiatych rokoch prestal podporovať formu socializmu, ktorá prevládla v strednej a východnej Európe.
Roky 1953 až 1954 boli predohrou ku knihe Nová trieda. Vtedy v denníku Borba, oficiálnom orgáne Zväzu komunistov Juhoslávie, zverejnil sériu článkov s kritikou stalinských metód systému jednej strany a svojou požiadavkou nezávislosti súdov.
V denníku Borba Đilas prvý raz vyslovil tézu, že v Juhoslávii vznikla nová vládnuca trieda. Vyhodili ho zo všetkých straníckych a vládnych funkcií. V roku 1954 vystúpil zo strany. V decembri 1954 v rozhovore pre americký The New York Times povedal, že Juhoslávia sa premenila na nedemokratickú krajinu, vedenú nedemokratickými silami a reakcionármi, vzápätí dostal za túto „nepriateľskú propagandu“ podmienečný trest. V roku 1956 ho už odsúdili na tri roky nepodmienečne za to, že v rozhovore pre agentúru France-Presse (AFP) zavrhol vpád sovietskych vojsk do Maďarska.
Najväčší zlom v jeho živote prišiel v roku 1957, keď v zahraničí zverejnil knihu Nová trieda. Milovan Đilas sa tak definitívne stal jedným z prvých disidentov zo socialistického bloku, uznávaným na Západe. Vo svojej knihe, ktorá pozostáva z desiatich kapitol, zdôvodnil svoju tézu o tom, že vo Zväze sovietskych socialistických republík, Juhoslávii a v iných socialistických krajinách v skutočnosti vládne stranícka vrcholná byrokracia, ktorá vykorisťuje spoločnosť. Đilasovu prácu vtedy preložili do viac ako štyridsiatich jazykov. Mala mimoriadny ohlas za hranicami takzvaných socialistických krajín. Autorovi priniesla ďalších sedem rokov väzenia.
Milovan Đilas obhajoval demokratické a rovnostárske ideály, o ktorých veril, že sú väčšmi v súlade s tým, ako by mal vyzerať socializmus a komunizmus.
.
Milovan Đilas na základe vlastného pozorovania z pozície člena strany dospel k záveru, že členovia strany vstúpili do roly vládnucej triedy a tento problém by podľa jeho názoru mala vyriešiť ďalšia revolúcia.
Đilas tvrdil, že špecifický vzťah novej triedy k výrobným prostriedkom bol kolektívnou politickou kontrolou a že samotná politická kontrola je tak formou vlastníctva novej triedy.
Preto podľa Milovana Đilasa nová trieda nielen usiluje o rozšírenú materiálnu reprodukciu, aby pred robotníckou triedou politicky zdôvodnila svoju existenciu, ale aj o rozšírenú reprodukciu politickej kontroly ako o formu majetku. Dá sa to porovnať s kapitalistom, ktorý sa snaží rozšíriť hodnotu prostredníctvom zvýšených hodnôt podielov na trhu, aj keď samotný podiel na trhu nemusí nevyhnutne odrážať zvýšenie hodnoty vyrobených komodít.
Milovan Đilas navrhol, aby si nová trieda seba samu uvedomila ako triedu. Po dosiahnutí úplného sebavedomia by bol počiatočný projekt spojený s obrovskou industrializáciou, aby sa posilnila vonkajšia bezpečnosť moci novej triedy voči zahraničným alebo alternatívnym vládnucim triedam. V schéme Milovana Đilasa sa to priblížilo k pomerom tridsiatych a štyridsiatych rokov v Sovietskom zväze. Pretože nová trieda počas tohto obdobia podriaďuje všetky svoje záujmy vlastnej bezpečnosti, robí masívne čistky medzi vlastnými členmi, aby dosiahla svoj hlavný cieľ bezpečnosti ako vládnucej triedy.
Keď sa dosiahne bezpečnosť, nová trieda uplatňuje politiku umiernenosti voči svojim členom, rozdáva materiálne odmeny a ponúka „slobodu“ myslenia a konania v rámci novej triedy – ak sa táto „sloboda“ nepoužíva na podkopávanie vlády vlastnej novej triedy. Milovan Đilas toto obdobie považuje za obdobie Chruščovovej vlády v Sovietskom zväze. Vzhľadom na vznik politických konfliktov v rámci novej triedy existuje potenciál prevratov alebo populistických revolúcií.
Nakoniec Milovan Đilas predpovedal obdobie ekonomického úpadku, keď sa politická budúcnosť novej triedy združila okolo stabilného programu korupcie a vlastného záujmu na úkor ostatných sociálnych tried. Toto možno interpretovať ako predpoveď obdobia stagnácie a napokon krachu Sovietskeho zväzu a celého systému socialistických krajín.
Život Milovana Đilasa nebol jednoduchý. Vo väzení bol do roku 1966. Občianske práva získal až v roku 1986.
