Recenzia
Daniel Hevier ml.
20.07.2019

Novodobá globálna renesancia

Koľkokrát počúvame, že súčasný svet sa rúti do záhuby. S rozvojom ľudskej civilizácie sa rozvírili aj predpovede o jej zrútení. Podobne sa to však javilo aj v prechádzajúcich epochách. Keď už prichádzal úpadok, vždy prišlo k vzopätiu ľudského génia, ako o tom profesor Ian Goldin a doktor Chris Kutarna píšu vo svojej publikácii Epocha objavov.

V nej porovnávajú našu dobu s obdobím renesancie, v ktorej nastal nebývalý rozmach umenia, filozofie, ekonomiky a vedy. Starý kontinent sa zmietal krízami, morovými nákazami, vojnami znepriatelených krajín a panovníckymi vrtochmi. Na trónoch sa začínajú objavovať aj uvedomelí panovníci, prichádzajú náboženské reformy, narastá sila meštianstva atď. Ťažili z toho všetky vrstvy spoločnosti. Prečo ľudstvo osvietilo práve v tejto epoche? Autori publikácie sú presvedčení, že prišlo k erupcii ľudského génia, čo sa dnes opätovne opakuje. Píšu o kolektívnom úsilí, bez ktorého pomoci by ani taký renesančný človek ako Leonardo da Vinci sám nič nezmohol. Svetové osobnosti museli mať vytvorené podmienky aj pochopenie k nezdarom s tým, že raz ich bude môcť ľudstvo nanovo prehodnotiť. Súčasní vizionári ako Zuckerberg, Musk, Gates to majú ešte ťažšie, ich zlyhania sleduje celý svet.

Ďalšou potrebnou podmienkou k rozkvetu ľudského ducha bolo zhromaždiť vzdelancov na univerzitách, kráľovských dvoroch či v mestských radách, a dať im možnosť dostať sa k informáciám, ktoré mohli ďalej rozvíjať. Často sa spomína tok myšlienok, nie v abstraktnej polohe, ale na takýchto konkrétnych príkladoch. Medzi rokmi 1450 až 1500 sa v Európe objavujú synergické sily vyvolávajúce rozkvet. Niektoré mestá ako Benátky či Florencia sa stali určujúcimi metropolami týchto zmien, dnes prebiehajú v „renesančných mestách“ ako Londýn, Šanghaj alebo New York. K nim pribúdajú mestá ako Abuja v Nigérii a rôzne veľkomestá v čínskych provinciách, ktoré doteraz veľa neznamenali v globálnom význame. Rozvíjajúci sa urbanizmus neprináša len významný nárast svetového obchodu, ale aj prirodzený pohyb obyvateľstva – migráciu, ktorej obaja autori venujú značný priestor vo viacerých kapitolách.

Smutným faktom zostáva, že krajina, v ktorej ste sa narodili, stále určuje kvalitu vášho života. Preto je ešte dôležitejšia podpora vzdelávania. Ostro tiež kritizujú štáty, ktoré sa chcú izolovať. Populizmus nie je vynález súčasných politických elít, veď princíp moci dobre popísal už Machiavelli vo svojom slávnom diele Vladár. Globálny svet vytvára aj oprávnené obavy, no len skúsení, obozretní a zodpovední politickí lídri by im mali čeliť s otvorenou mysľou. Ian Goldin vraví: „Riziko nie je nulové a stúpa, možno vstúpime do éry, keď bude mať jediný človek v rukách moc zavraždiť stámilióny ľudí,“ pričom dodáva, že „história studenej vojny nám ukázala, že keď majú túto moc v rukách štáty, zaobchádzajú s ňou so smrteľným rešpektom“.

Dôležité je nielen poučenie z minulosti, ale predvídanie budúcnosti. Takáto prognostika nemá byť strašením, ale pragmatickým zhodnotením a hľadaním riešení. Svet nikdy nebol takým prepojeným miestom ako v súčasnosti. Sociálne siete sú tým, čo v renesancii boli mapy a kníhtlač – nielen sociálnym kontaktom, ale šíriteľmi myšlienok a hodnôt. Vznikajú platformy závislé od dobrovoľníckej činnosti. Zber informácií vedie k diagnostikovaniu problémov a vytváraniu nástrojov k ich riešeniu. Nátlak na géniov je zmierňovaný kolektívnou snahou – tzv. mravčou prácou – v minulosti využívanou na manuálnu prácu napríklad na stavbu obrích katedrál.

Globálny svet vytvára katedrálu myslenia závislú od spolupráce. Tézy o tom, či sa svet posunie do virtuálnej podoby, sú čisto špekulatívne a obaja autori sa nimi nechcú príliš zaoberať. Iba budúca perspektíva sa môže na naše úsilie pozrieť a zhodnotiť ho. Kniha je optimistickou víziou s dodatkom, že príbeh ľudstva je v zásade pozitívny – ľudstvo je vraj zdravšie, bohatšie a vzdelanejšie než kedykoľvek v histórii. Objavujú sa nové výzvy na fungovanie globálnej spoločnosti a čoraz hlasnejšie smerujú k tomu, že ľudstvo sa bude musieť odlepiť od gravitácie, ak chce prežiť. Minulosť už zostane minulosťou, nemôžeme ju zmeniť, no budúcnosť si vieme formovať aj z dnešných snov. Skladá sa z detailov a rozhodnutí, ktoré vieme ako ľudstvo pomenovať. Pády a vzostupy budú prirodzene prichádzať, ale nemusia byť také boľavé, aké zažili naši predchodcovia.