Recenzia
Jaroslava Šaková
20.12.2016

Nôž - Juraj Thal

D
etektívny príbeh Juraja Thala pod názvom Nôž
začína klasicky – zločinom, ktorý sa následne
autor pokúša retrospektívne objasniť. Ide konkrétne
o brutálne zavraždenie mladého muža, za ktorým
v texte nasleduje postupné prepínanie sa do rôznych
rovín príbehu. Rozdelenie do kapitol s očividnou
spojitosťou na základe dátumu (akým sú nadpísané
kapitoly s augustovým dátumom sa napríklad týka-
jú už vyšetrovania zločinu, tie aprílové poskytujú
prehistóriu osudu postáv), bolo dômyselným trikom
autora, udržiavajúcim čitateľskú pozornosť v strehu.
Rušivo naopak pôsobí hypertrofi a postáv v tex-
te, ešte zvýraznená faktom, že autor každú z nich
pomenuje (väčšinou dokonca krstným menom aj
priezviskom). Z neznámych dôvodov k viacerým
postavám pridá z ich života pre dej knihy totálne
irelevantné informácie. Okrem toho charaktery
často vykresľuje čiernobielo a prvoplánovo, a tak sa
dozvieme, že „Miloš bol anarchista každou bunkou“
(s. 9) a „Bol to ortodoxný punker, tak to musia všetci
rešpektovať!“ (s. 10). Pokusy o priblíženie postavy
majú zmysel iba vtedy, ak z textu a konania hrdi-
nov jednoducho vyplynú, explicitne naservírované
pôsobia skôr ako školácke slohové cvičenie.
Rovnako nezvládnuto vyznievajú niektoré po-
kusy o vykreslenie atmosféry deja. Napríklad taký
opis horúceho letného počasia funguje u Balleka.
Thal skĺzava do bezúčelného konštatovania toho,
že „v uliciach istého okresného meste západného
Slovenska sa štipľavý smrad spotených tiel miešal
s celou paletou vôní rôznych antiperspirantov, de-
odorantov a opaľovacích krémov“ (s. 8). Citovanú
vetu sme zámerne ponechali v autentickej podobe aj
s chybou v skloňovaní, tá jej už totiž ublížiť nemôže.
Autor pritom disponuje solídnym rozprávačským
talentom aj relatívne slušnou mierou originality pri
práci s jazykom diela, no zlyháva či už na spomína-
ných opisoch, alebo na pokuse o zjednodušovanie ži-
votných osudov svojich postáv, ktoré tak v konečnom
dôsledku pôsobia pateticky: „Chlapec túžil niekam
patriť, potreboval niekde zakotviť, ale... nemal kde“
(s. 61). Naproti tomu časť príbehu, odohrávajúca sa
v nemocničnom prostredí, obsahuje napríklad veľ-
mi uveriteľnú kritiku zrušenia záchytiek alebo bri-
lantnú ukážku zmyslu pre detail pri opise oblečenia
starého doktora: „Bol vdovec a podľa jeho oblekov
by každý skúsenejší pozorovateľ vedel približne od-
hadnúť rok úmrtia jeho manželky“ (s. 29).
Odhliadnuc od formálnej stránky knihy je Nôž
v podstate zase raz príbeh o tom, ako po roku
1989 na Slovensku vznikla mafi a a ako tu „jeden
poznal druhého, druhý tretieho“ (s. 43). K tomu
obsahuje aj povinný exkurz do histórie družstiev,
pretože „Slovensko je malé a ako sa vraví v každej
rodine sa nájde partizán i ľudák“ (s. 58). Kritika spo-
ločenských pomerov, ale aj medziľudských vzťahov
tu však často balansuje na hranici triviality. Detektí-
vom, vyšetrujúcim zločin, ľudia nezabudnú viackrát
vmietnuť do tváre klišéovitú radu, že by im mali
pomáhať a chrániť ich, no oni sami si radšej v duchu
pomyslia, že „ľud treba držať nakrátko, mávať nad
ním bičom zákona, nie mu pomáhať, inak sa to tu
zvrtne na totálnu anarchiu“ (s. 165). Nakoniec tu
vzniká dobrý základ na síce pútavý, ale aj tak kon-
venčný detektívny príbeh. Ten oživuje prekáranie sa
vyšetrujúcich detektívov, respektíve už spomínané
autentické scénky z prostredia nemocnice. Toto
neustále presúvanie sa medzi rovinami deja úspešne
zabraňuje neželanej monotónnosti.
Napriek všetkým výhradám je Thal autorom čí-
tavého príbehu s dvojitou zápletkou z autenticky
opísaného prostredia. Poslednou vecou, ktorá knihe
ublížila, je minimalistická, ale odfl áknutá obálka,
pod ktorou ani nie je podpísaný autor. Jednoslov-
ný, no zároveň výstižný názov pritom poskytoval
rozhodne priestor pre väčšiu kreativitu. Juraj Thal
ju sám za seba preukázal, aj keď miestami sa mu
text vymkol spod kontroly a oťažel pod nánosmi
banality.