Recenzia
Jaroslava Šaková
20.12.2016

Nôž – Juraj Thal

Detektívny príbeh Juraja Thala pod názvom Nôž začína klasicky – zločinom, ktorý sa následne autor pokúša retrospektívne objasniť. Ide konkrétne o brutálne zavraždenie mladého muža, za ktorým v texte nasleduje postupné prepínanie sa do rôznych rovín príbehu. Rozdelenie do kapitol s očividnou spojitosťou na základe dátumu (akým sú nadpísané kapitoly s augustovým dátumom sa napríklad týkajú už vyšetrovania zločinu, tie aprílové poskytujú prehistóriu osudu postáv), bolo dômyselným trikom autora, udržiavajúcim čitateľskú pozornosť v strehu. Rušivo naopak pôsobí hypertrofi a postáv v texte, ešte zvýraznená faktom, že autor každú z nich pomenuje (väčšinou dokonca krstným menom aj priezviskom). Z neznámych dôvodov k viacerým postavám pridá z ich života pre dej knihy totálne irelevantné informácie. Okrem toho charaktery často vykresľuje čiernobielo a prvoplánovo, a tak sa dozvieme, že „Miloš bol anarchista každou bunkou“ (s. 9) a „Bol to ortodoxný punker, tak to musia všetci rešpektovať!“ (s.10). Pokusy o priblíženie postavy majú zmysel iba vtedy, ak z textu a konania hrdinov jednoducho vyplynú, explicitne naservírované pôsobia skôr ako školácke slohové cvičenie. Rovnako nezvládnuto vyznievajú niektoré pokusy o vykreslenie atmosféry deja. Napríklad taký opis horúceho letného počasia funguje u Balleka. Thal skĺzava do bezúčelného konštatovania toho, že „v uliciach istého okresného meste západného Slovenska sa štipľavý smrad spotených tiel miešal s celou paletou vôní rôznych antiperspirantov, deodorantov a opaľovacích krémov“ (s. 8). Citovanú vetu sme zámerne ponechali v autentickej podobe aj s chybou v skloňovaní, tá jej už totiž ublížiť nemôže. Autor pritom disponuje solídnym rozprávačským talentom aj relatívne slušnou mierou originality pri práci s jazykom diela, no zlyháva či už na spomínaných opisoch, alebo na pokuse o zjednodušovanie životných osudov svojich postáv, ktoré tak v konečnom dôsledku pôsobia pateticky: „Chlapec túžil niekam patriť, potreboval niekde zakotviť, ale... nemal kde“ (s. 61). Naproti tomu časť príbehu, odohrávajúca sa v nemocničnom prostredí, obsahuje napríklad veľmi uveriteľnú kritiku zrušenia záchytiek alebo brilantnú ukážku zmyslu pre detail pri opise oblečenia starého doktora: „Bol vdovec a podľa jeho oblekov by každý skúsenejší pozorovateľ vedel približne odhadnúť rok úmrtia jeho manželky“ (s. 29). Odhliadnuc od formálnej stránky knihy je Nôž v podstate zase raz príbeh o tom, ako po roku 1989 na Slovensku vznikla mafi a a ako tu „jeden poznal druhého, druhý tretieho“ (s. 43). K tomu obsahuje aj povinný exkurz do histórie družstiev, pretože „Slovensko je malé a ako sa vraví v každej rodine sa nájde partizán i ľudák“ (s. 58). Kritika spoločenských pomerov, ale aj medziľudských vzťahov tu však často balansuje na hranici triviality. Detektívom, vyšetrujúcim zločin, ľudia nezabudnú viackrát vmietnuť do tváre klišéovitú radu, že by im mali pomáhať a chrániť ich, no oni sami si radšej v duchu pomyslia, že „ľud treba držať nakrátko, mávať nad ním bičom zákona, nie mu pomáhať, inak sa to tu zvrtne na totálnu anarchiu“ (s. 165). Nakoniec tu vzniká dobrý základ na síce pútavý, ale aj tak konvenčný detektívny príbeh. Ten oživuje prekáranie sa vyšetrujúcich detektívov, respektíve už spomínané autentické scénky z prostredia nemocnice. Toto neustále presúvanie sa medzi rovinami deja úspešne zabraňuje neželanej monotónnosti. Napriek všetkým výhradám je Thal autorom čítavého príbehu s dvojitou zápletkou z autenticky opísaného prostredia. Poslednou vecou, ktorá knihe ublížila, je minimalistická, ale odfl áknutá obálka, pod ktorou ani nie je podpísaný autor. Jednoslovný, no zároveň výstižný názov pritom poskytoval rozhodne priestor pre väčšiu kreativitu. Juraj Thal ju sám za seba preukázal, aj keď miestami sa mu text vymkol spod kontroly a oťažel pod nánosmi banality.