Vyhľadávanie
Agda Bavi Pain: Kosť & Koža
Bratislava, Drewo a srd 2002
Rozsiahly debut A. B. Paina - hudobníka, textára, poviedkara a dramatika (podľa niektorých životopisných zdrojov aj násilníka, manekýna, narkomana atď.) – je debutom len v technickom zmysle: je len prvým oficiálnym knižným vystúpením tohto undergroundového samizdatového autora, ktorý má za sebou množstvo pestrých umeleckých aktivít známych, ako to už v „podzemí” býva, iba výberovej cieľovej skupine čitateľov, poslucháčov či divákov. Inými slovami: Pain rozhodne neprišiel obťažovať typickými debutantskými chybami, lebo v jeho básňach jednoducho nie sú! Básne komunikujú jasnou rečou od titulu po posledný verš, od obálky s rodičovským varovaním až po jednotlivé pointy. Jej symbolickým výrazom je had, ktorého rozkúskovaná ilustrácia na stránkach knihy spája všetky jej texty. Postaviac k tomuto výpočtu názvy častí: fetiš, svetokrádež, prerušovaná lož, RTG, morbis pictus a peroxidy sa jasná reč kontúruje a vyfarbí sa znovu až v symbolickej rovine: veď súčet častí je šesť, básní dovedna 66, autor sa zrejme pre túto príležitosť podľa prebalu narodil v roku zrodu Satanovej cirkvi 19. 06. 1966 (podľa iných informácií sa narodil 2. 11. 1962 alebo 2. 11. 1968???) a veru neohrdne vo veršoch ani priamo číslom 666.
Po týchto marginálnych poznámkach asi aj čistoduchý panic začne šípiť, že Painova jasná reč je poriadne temná, zakalená krvou, orientovaná na kult satanizmu, smrti, pohanstva, telesnosti, prázdnoty a zániku. V nadväznosti na spomínané kulty prirodzene najsilnejšie pôsobí osoba samotného vyznavača, použijem nasledujúci termín s veľkou rezervou, autorského subjektu, presnejšie a bez rezervy úchyláka, maniaka, vraha, rúhača, sado-masochistu, svini (s. 65) atď. Postupne odkrýva svoje videnie sveta: „svet stojí za hovnom” (s. 54), kresťanstva: „kríž... škrt na celej čiare života” (s. 29), vzťahu k žene: „z kríža dve šibenice” (s. 49) a ukazuje, že všetko v živote i v spoločnosti je založené na mučení (výrečne to dokumentujú obsesívne leitmotívy pitvy, kata, gilotíny, jemnejšie nátury sa môžu kochať nožmi, kliešťami, ihlami), preto je najhoršie žiť a najlepšie zomrieť, ako potvrdzuje úľavné oslobodzujúce dvojslovie v predposlednej básni: „som mŕtvy” (s. 118), preto treba odsúdiť všetky bežné pozitívne hodnoty, pridať sa na stranu diabla a spájať sa s ním v rituáloch čiernych omší a mágie. Tieto ideály sprevádzajú krvavé kulisy, tma a oheň – pripomínajú zhustené expresívne výjavy z hororov, thrillerov a paranormálnych seriálov, na aké si len spomeniete. A navyše, náš agilný literárny Marilyn Manson jednostaj apeluje na svojho čitateľa, aby podobné veci zdieľal tiež: „zabi ma pokradni a zosmilni „ (s. 66), „zapáľ sa” (s. 94), „niečo rob/bor” (s. 95), „pozbieraj sa a nahádž sa do jedného vreca” (s. 100), „pichni” (s. 108) atď. a: skap!
Odhliadnuc od mojich antipatií k takýmto hodnotám musím uznať, že Painove básnenie je z veľkej časti čertovsky dobré. Autor výborne umelecky premostil formu s významovým dianím; klasické veršové členenie doplnil lomkami (/), ktoré inovujú významy v rámci syntagiem a vizuálne zároveň odkazujú na sekanie, rezanie a všetky tie „radosti” kata či gilotíny; no a motív pitvy sa zas formálne zrkadlí v každej hre (pitve) so slovami (napr. muky polohrubé, sedembelostný, hot-dogma) – na jej originalite sú tieto básne inovačne motivicky previazané...
Čo spomenúť na záver? Zbierka A. B. Paina nemá v dejinách slovenskej poézie obdobu, nikto totiž pred ním takto oficiálne neprezentoval podobné idey, z druhej strany nemôžem nepriznať, že tieto textové jatky mi neraz pripadali detinské a naivné, vykresľovaním hrôz občas mentálne zodpovedali rozšantenej štrnástke a zas nemôžem vylúčiť ani to, že ak nejaký-ten tínedžer prehliadne rodičovské varovanie, nebude mať chuť na brutálnu sexovačku, či na podrezanie kamaráta alebo aspoň na nevinné tetovanie a nenápadný piercing. Faktom zostáva, že po dlhom čase prichádza výnimočný autor – výnimočný jasnou (temnou) názorovou koncepciou, no a najstrašnejšie je (dúfam, že nepreženiem), že takto zároveň nepriamo predvádza v našej súčasnej poézii schopnosť výnimočnú: píše komunikatívne básne!
