Recenzia
Jana Túry Kopčová
08.11.2013

Nylonový svet – Matej Rudinský

Ikar 2013

Spisovateľ sa pokúsil priniesť nevšedný a zaujímavý pohľad na ženský svet prostredníctvom vyše dvadsiatich ľudských osudov. Hrdinkami poviedok sú manželky i milenky, matky aj dcéry, ženy opustené či obletované.“ Takto charakterizujú knihu Nylonový svet Mateja Rudinského anotácie na knižných weboch. A vlastne takmer totožne o nej rozpráva sám autor v úvode knihy. Trochu náročnejší čitateľ by si po prečítaní zadnej strany tohto útleho paperbacku premyslel jeho kúpu. Čítať o ženskom svete z pohľadu mladého muža? Nie príliš lákavá predstava. No už po prvých stránkach zisťujeme, že naše predsudky možno boli predčasné.

Spisovateľská cesta Mateja Rudinského sa začala jeho registráciou na literárnom portáli Mám talent. Nielenže mu zabezpečila knižné vydanie jeho poviedky Skokan v zbierke Všetko, čo chcem (poviedku zverejnil pod pseudonymom Zandelee), ale zároveň začal intenzívnejšie spolupracovať s vydavateľstvom Ikar aj ako grafik (navrhol napr. obálky edície Príbehy z kabelky). A spomenuté vydavateľstvo stojí aj za jeho knižným debutom Nylonový svet.

Zbierka dvadsiatich poviedok je tematicky príjemne pestrá. Romanticky, ba až trochu gýčovo vyznievajúce poviedky (Piata symfónia môjho života, Frézie, Chlieb) nie sú práve najoriginálnejšie, ale autorova vycibrená štylistika a vynikajúco zvládnutý jazyk napovedajú, že knižný debutant je zároveň zručným spisovateľom. V poviedke Afrodita678 úsmevne vykreslil vzťah mladého študenta s profesorkou, ktorá sa zmení na ohrdnutú pomstychtivú ženu. Motív pomsty nachádzame i v Rozmare, kde je opäť jeho vykonávateľkou žena.

Z jazykového i obsahového hľadiska je bravúrne vybudovaná poviedka Predstavenie. Príbeh sa začína v striptízovom bare. Prostredníctvom vnútorných monológov hlavného hrdinu sa čitateľ dozvedá o jeho rozpadávajúcom sa manželstve. Striptíz predstavuje nielen tanečné vystúpenie, ale i duševný stav hlavného hrdinu. Zdanlivo jednoduchý obraz je prerušený zásadným momentom a text sa končí dokonalou pointou. Tá je súčasťou väčšiny Rudinského poviedok. Niekedy je bodkou za celým príbehom, inokedy necháva priestor pre čitateľa na dotvorenie príbehu.

Častým motívom celej zbierky je osud. „Nič, čo sa stane, sa nestane iba tak,“ hovoria úvodné vety v poviedke Jonáš. Silu osudu cítiť i v ďalších textoch (napr. Piata symfónia môjho života). Na prebale knihy sa píše, že autor sa „k literatúre aktívne vrátil až po ťažkej autonehode“. Možno i v tom mal prsty osud. Bez ťažkej životnej skúšky, s ktorou sa Rudinský musel popasovať, by sa k čitateľom nedostal Nylonový svet, čo by bola veľká škoda. A ja doteraz nerozumiem, prečo je táto príjemná zbierka poviedok škatuľkovaná ako „kniha o ženách z pohľadu muža“.