Vyhľadávanie
Zážitok zmyslu ľudskej existencie
Erich Mistrík: O blízkosti (stretnutia so sebou samým)
Bratislava, Hajko & Hajková 2006
Esej som vždy považoval za kráľovský žáner. Ján Števček ju pred desiatimi rokmi (práve v rozhovore pre Knižnú revue) nazval „intelektuálnou básňou“ a ako taká bola v slovenskej literatúre i publicistike vždy nedostatkovým tovarom. Nečudo, veď tvorba takéhoto útvaru si vždy vyžaduje ľudskú zrelosť a životnú múdrosť. Nedostatok spomínaných kvalít sa v tomto žánri vždy prejaví s nekompromisnou drsnosťou, pretože v eseji nemožno nič plátať prázdnymi slovami.
Erich Mistrík, zaoberajúci sa otázkami krásna skôr z prísne vedeckého pohľadu, zúročil svoje bohaté skúsenosti v neveľkej knižke, ktorá obohacuje slovenskú esejistiku o nové témy všedného života. Autor sa vyrovnáva nielen s dôverne známymi pocitmi smútku, zodpovednosti, domova či vnútorného chvenia, ale experimentuje aj na tému partnerstva a sexu, kde sa však už nepohybuje tak sebaisto. Obávam sa, že tu sa trošičku zakolísal a skĺzol do polohy morálneho gýča, ktorú esej vždy odhalí. Peknú myšlienku neslobodno zjemňovať, inak sa stane nepresvedčivou.
Jeho najvydarenejšou esejou je úvodná a záverečná Modlitba. V nej Mistrík nadväzuje skutočne na to najlepšie, čo v slovenskej esejistike vzniklo. Nachádzame tu autora hľadajúceho, skľúčeného uprostred nejasných postmoderných vzťahov súčasnej doby, autora, ktorý sa svojou pokorou prekopal až do hĺbky filozofickej a literárnej výpovede, aby z nej vytiahol zážitok zmyslu ľudskej existencie. Čítať takéhoto Mistríka je radosť. Radosť znásobená poznaním, že v čase, keď si na esejistickú reflexiu trúfa čoraz menej tvorcov, sa zrodil hodnotný príspevok k rozvoju tohto žánru.
Eduard Chmelár
