Vyhľadávanie
Zbierka štyroch esejí Sigmunda Freuda O človeku, kultúre a náboženstve je prvým slovenským vydaním a je venovaná témam, ako náboženstvo, vojna, smrť a nespokojnosť v kultúre.
V prvej eseji Budúcnosť jednej ilúzie Freud analyzuje psychologický význam náboženských predstáv a tvrdení; zaoberá sa dokázateľnosťou náboženských a vedeckých téz a tiež možnosťou ich spochybnenia. Do akej miery sa dajú overiť? Reguluje náboženstvo egoistické pudy skryté v každom z nás? Boli ľudia počas vlády náboženstva celkovo šťastnejší a mravnejší než dnes?
Náboženstvo podľa Freuda vzniklo z desivého pocitu detskej bezmocnosti, je ilúziou a splnením najstarších a najsilnejších želaní ľudstva. Medzi ne patrí aj potreba ochrany a snaha vytvoriť si toho najmocnejšieho otca, ktorému môžeme slúžiť a ktorý nás na oplátku ochráni pred všetkým zlom.
Freud sa pýta, čo sa stane, ak sa zriekneme náboženských predstáv. Obava, že zostaneme bez pravidiel voči asociálnym egoistickým pudom, nie je na mieste. Pravdou však je, že množstvo ľudí nachádza v náboženstve útechu a nemôžeme im ju vziať bez náhrady. Freud to nazýva „výchovou k realite“, teda prekonanie náboženských predstáv a obrátenie sa k vlastnej sile. Ľudia by mali svoje očakávania uplatňovať v rámci pozemského sveta a urobiť si tak život znesiteľnejším.
Druhá esej z roku 1932 je venovaná Albertovi Einsteinovi, ktorý Freuda žiadal o radu. Ten z pozície humanistu formuloval návrhy na odvrátenie nešťastia vojny. Ponúkol Einsteinovi tézu deštruktívneho pudu, ktorej obsahom je myšlienka prirodzenej agresivity. V každom z nás je pud agresivity a domnievať sa, že sa dá odstrániť, je omyl. Je prirodzený a nevyhnutný, tak ako je prirodzená vojna.
Kultúra je témou ďalšej eseje, konkrétne sa venuje nespokojnosti života ľudí v kultúre. Aj napriek technickým a lekárskym vymoženostiam sa necítime byť šťastní. Ľudia sú právom hrdí na moderné výdobytky, no zdá sa, že toto ovládnutie prírody neprinieslo očakávanú mieru spokojnosti. Ako dodáva, je veľmi ťažké vytvoriť si úsudok, ako veľmi sa ľudia v minulých dobách cítili šťastní a aký podiel na tom mala kultúra; pračlovek, ktorý nemusel krotiť svoju agresivitu a obmedzovať svoje pudy, bol pravdepodobne o niečo šťastnejší. Šťastie je však taká subjektívna záležitosť, že to s istotou vedieť nemôžeme.
No vieme to, že v zbierke esejí Sigmunda Freuda ide o hlboké zamyslenia sa intelektuála s presahom do viacerých vedných odborov. Zaujímavé sú z pohľadu psychológie, sociológie, antropológie, vhodné pre všetkých záujemcov o hlbšie odpovede na život človeka v kultúre a náboženstve.
