Recenzia
10.07.2020

O globálnom pokroku ľudstva

Steven Pinker: Buď svetlo. Obhajoba rozumu, vedy, humanizmu a pokroku

Bratislava: Tatran, 2019

 

Steven Pinker je kanadsko-americký vedec, intelektuál a popularizátor, ktorý sa venuje predovšetkým kognitívnym vedám, psychológii a výskumu jazyka. Momentálne pôsobí na Harvardovej univerzite. Jeho odborné publikácie získali viaceré prestížne ocenenia. Zvolili ho za člena americkej Národnej akadémie vied a niektoré médiá ho označujú za jedného z najvplyvnejších mysliteľov súčasnosti. Medzi jeho nadšených čitateľov patrí aj Bill Gates, ktorý výrazne dopomohol k propagácii jeho publikácií.

V našom prostredí však Steven Pinker nie je príliš známym autorom, zrejme aj preto, že kniha Buď svetlo s podtitulom Obhajoba rozumu, vedy, humanizmu a pokroku je zatiaľ prvým slovenským prekladom jeho popularizačných prác určených širšej verejnosti.

Cieľom knihy je postaviť sa pesimizmu a negatívnemu hodnoteniu súčasného sveta. Pôvodné vydanie publikácie v anglickom jazyku vyšlo v roku 2018, a teda nezahŕňa reflexiu súčasnej pandémie a jej dôsledkov. Ako verejný intelektuál sa téme nevyhýba a niektoré z jeho aktuálnych názorov priblížime v závere textu.

V knihe Buď svetlo chce autor predstaviť ideály osvietenstva, aktualizované na situáciu dvadsiateho prvého storočia, pričom sa opiera o „jeho základné ideály, čiže rozum, vedu a humanizmus“.  Keďže plody osvietenstva zovšedneli a stali sa akýmsi samozrejmým pozadím, stratili iskru a dynamiku; nemajú veľa obhajcov. Množstvo ľudí má pritom pocit, že so spoločnosťou to „ide dolu vodou“, volajú po „starých dobrých časoch“ a riešenie vidia v alternatívach rôznych druhov a kvality. Pesimizmus, ktorý prevláda v spoločnosti, má podľa Pinkera viacero zdrojov. Jedným z nich sú médiá, ktoré prinášajú veľké množstvo negatívnych správ, a tým skresľujú vnímanie skutočného stavu sveta. Pri sledovaní kvantitatívnych dát v dlhodobejšej perspektíve však autor dokazuje, že svet dosiahol pokrok v každom ukazovateli ľudského blahobytu a dnes žijeme v najlepšom období dejín.

Túto tézu dokladá v pätnástich kapitolách, v ktorých sleduje témy ako život, zdravie, potrava, nerovnosť, bohatstvo, životné prostredie, mier, šťastie atď. Opiera sa pritom o prístupné kvantitatívne dáta, ktoré interpretuje. Čitateľovi predkladá množstvo grafov, ktoré zachytávajú globálny vývoj jednotlivých oblastí spoločnosti. Ukazuje, že ľudia sa dožívajú stále vyššieho veku, porazili choroby, na ktoré v minulosti zomierali milióny, menej ľudí hladuje.

Demokracia a liberálne hodnoty sú na vzostupe, ľudia sú vzdelanejší, rastie IQ. Žijeme v najbezpečnejších časoch v dejinách. Na ilustráciu prináša množstvo zaujímavých faktov aj na mikroúrovni; aby si zarobil na chladničku, musel priemerný Američan v roku 1919 pracovať tisícosemsto hodín, v roku 2014 to bolo menej ako dvadsaťštyri. Čas venovaný praniu klesol z jedenásť a pol hodiny týždenne v roku 1920 na jeden a pol v roku 2015. Jediný smartfón nahradí približne štyridsať zariadení, ktoré sme ešte v nedávnej minulosti potrebovali na splnenie tých istých funkcií.

Ekonomická nerovnosť v niektorých západných krajinách síce narastá, no autor argumentuje, že celkové bohatstvo je v súčasnosti oveľa väčšie a „keď chudobní majú z neho rovnaký podiel ako v minulosti, sú reálne bohatší, nie rovnako chudobní“ . Podiel extrémnej chudoby vo svete údajne výrazne poklesol a tak autor vyzdvihuje pôsobenie globálnej trhovej ekonomiky.

Existujú však problémy, ktorých vážne nebezpečenstvo zdôrazňuje aj inak veľký optimista Pinker. Sú to predovšetkým globálne klimatické zmeny a potenciálny jadrový konflikt. Na otázku životného prostredia by sme sa mali pozerať ako na technický problém, ktorý sa dá riešiť. Najzásadnejším problémom je vplyv skleníkových plynov na klímu planéty a s tým súvisiace zmeny. „Osvietenská reakcia na zmenu klímy je založená na tom, že sa budeme snažiť získať čo najviac energie s čo najnižšou mierou emisií skleníkových plynov.“ Za riešenie považuje Pinker prechod k jadrovej energetike. Zároveň pokladá za veľmi dôležité postupné jadrové odzbrojenie.

Keď Pinker kritizuje, tak skutočne „naširoko“. Terčom nie sú len náboženskí fanatici, autoritárski populisti, popierači vedeckých faktov a podobne. Kritizuje konzervatívnu pravicu aj ľavicových intelektuálov. Zosmiešňuje zelené hnutie aj postmodernu. Amerických progresivistov považuje za popieračov pokroku.

Svojsky interpretuje intelektuálne dejiny dvadsiateho storočia, pričom za vinníka jeho tragédií považuje predovšetkým filozofa Friedricha Nietzscheho. Aktéri, voči ktorým sa vymedzuje, sú často karikovaní a kritika je vedená arogantným spôsobom, čo uberá na konštruktívnom potenciáli knihy. Možno predpokladať, že len málo čitateľov sa stotožní so všetkými názormi, ktoré Pinker predkladá. A to aj napriek tomu, že jeho snaženie má nepochybne šľachetné úmysly a je založené na racionálnych argumentoch. Dokonca ani jeho veľký fanúšik Bill Gates nezdieľa optimizmus a ľahkosť, s akou Pinker pristupuje k umelej inteligencii a jej nebezpečnému potenciálu. Fakt, že jeho názory nie sú bezkonfliktné, sa ukázal aj v niektorých rozpačitých reakciách na anglojazyčné vydanie publikácie.

Preklad a vydanie publikácie Buď svetlo však treba oceniť. Najcennejších je približne pätnásť kapitol s množstvom zaujímavých údajov doplnených mnohými poznatkami spoločenských i prírodných vied. Kniha môže slúžiť ako odrazový mostík k úvahám o globálnych otázkach ľudstva aj ako polemická os. V ideovej rovine pritom platí: „Povedz mi, čo si myslíš o knihe Buď svetlo a ja ti poviem, akú ideológiu zastávaš.“  Monumentálny a cenný poznámkový aparát zaberá takmer 60 strán, pričom je vhodne umiestnený na konci knihy a nie v podobe poznámok pod čiarou. Kvalitný register umožňuje pohodlnú orientáciu v obsahu.

Čas ukáže, do akej miery súčasná epidémia a jej dôsledky ovplyvnia dlhodobé tendencie, ktorým sa Pinker vo svojej knihe venuje. Vo svojich  mediálnych výstupoch, reflektujúcich aktuálnu situáciu, pripomína, že infekcie, vírusy a epidémie sprevádzali ľudstvo permanentne. Ľudstvo v súčasnosti je však výnimočné tým, že je okrem imunitného systému vybavené inteligenciou, racionalitou a na vede založenom verejnom zdravotníctve. Vďaka nim je schopné brániť sa.

Upozorňuje, že v čase karanténnych opatrení nastáva vzostup domáceho násilia a počítačovej kriminality. Vzostup násilia hrozí najmä v krajinách s vysokou mierou kriminality a organizovaného zločinu. Obáva sa dôsledkov pandémie na zásobovanie a ceny potravín. Celkovo však očakáva, že prevládajúcou tendenciou bude „návrat k normálu“ so zlepšeniami v oblastiach systémov skorého varovania, medzinárodnej spolupráce a dôvery vo vedeckú expertízu.