O malom obrovi – Roman Brat – Detský thriller

Detský thriller

Detský thriller

Roman Brat: O malom obrovi

Bratislava, SPN - Mladé letá 2005

Ilustrácie Miroslav Regitko

  Poznáte ten príjemný pocit uspokojenia, keď dočítate dobrú knihu? Tak presne ten zažije nejeden mladý i starší čitateľ, keď dočíta invenčné dielko Romana Brata O malom obrovi. Jednoducho povedané, autor to s deťmi vie, napokon aj ilustrátorovi téma doslova sadla na štetec.

  Východiská najnovšieho Bratovho príbehu nie sú zložité. Podobne ako v knižnej rozprávke Čuvi v pralese (2004), aj tu sa protagonista ocitá v cudzine a zažíva ako to bájne vajce, ktoré išlo na vandrovku, neuveriteľné a napínavé dobrodružstvá. Taktiež príbehy o drobcoch a obroch nie sú vo svetovej spisbe neznáme (biblickí Dávid a Goliáš, aj Homérov Odyseus sa dostáva k obrom, neslobodno zabudnúť na Gullivera od J. Swifta a vlastne maličkým tvorom sa nevyhol ani Tolkien v Pánovi prsteňov...) – Roman Brat však dokazuje, že vie umne čerpať z rôznych zdrojov, pridať k tomu originálnu svojskosť.

  Pred deti od šesť rokov takto predstupuje drobný človek Viktorius, rozprávkar. Vyberie sa do sveta hľadať dôvtip, ktorým možno poraziť domácu zlobu a hlúposť, čo zasadla do vladárskych kresiel. Samotné stroskotanie i chvíle po ňom skúsenejším čitateľom nevdojak pripomenú dobrodružstvá Robinsona Crusoa. Namiesto s Piatkom sa však rozprávkar Viktorius stretáva s obrom Malíčkom, najmenším z kráľovstva obrov. Viktorius všetky svoje zážitky pozorne zapisuje, aby mohol o nich neskôr podať svedectvo. Hlavná zápletka diela je konštruovaná na princípe Rozprávok z tisíc a jednej noci: Ak C, potom D, ale aby bolo C, musí byť splnená podmienka B a aby bola splnená podmienka B, musí sa udiať A... Dejovo a zápletkovo veľmi produktívny princíp. Nuž a aby tých skutočných či domnelých príbuzností nebolo dosť, Viktoriusovi (i obrom) pomáhajú obrovské čajky na spôsob príbuzný dobrodružstvám Nilsa Holgersona.

  Rozprávkar i rozprávkové bytosti majú ľudské dobré i zlé vlastnosti, sú citliví i zákerní, boja sa alebo sa chvascú, sú až neuveriteľne ľudskí. Konajú a cítia prirodzene, i keď v intenciách deja. Jednoducho ich prejavom možno veriť. Na druhej strane v diele nenájdeme rozumkárčenie, ba dokonca autor sa zručne vyhýba i zmienkam o trestoch. Vie, že dobrodružné príbehy dokážu držať deti v slastnom napätí. So zatajeným dychom budú počúvať o tom, ako Viktorius takmer prišiel o hlavu, ako mu neostávalo nič iné, len zistiť skutočný stav vecí, očistiť seba i svojich priateľov od hlúpych, ale sugestívnych obvinení, o tom, že urazení a hlúpi zrádzajú na každom mieste sveta. Záver je priam symbolický: Viktorius sa rozhodne vrátiť domov, aby aj v jeho domovine bola nastolená spravodlivosť. Dúfa, že medzičasom už aj ľudia v jeho krajine pochopili, že vláda troch bratov-ničomníkov vedie len k pustošeniu hodnôt. Pomôcť by mu pri tejto misii mal práve obor Malíček. Ako to dopadne na mieste, kde nikto nie je prorokom, teda v domovine, je už však inou históriou. Dúfajme, že krásny symbol našej súčasnosti autor dokáže dômyselne rozprávkovo a predsa reálne rozpliesť v nasledovnom knižnom príbehu.

  Ak v literatúre pre dospelých sú thrillery románmi, od ktorých sa ťažko odtrhnúť pred ich dočítaním, príbeh Viktoriusa z pera Romana Brata je detským thrillerom bez akýchkoľvek pejoratív. Zaujme a nepustí. Kiežby si tak celá detská literatúra dokázala navždy lapiť svojich čitateľov.

Ľuboš Svetoň