O myslení a nemyslení - Tomáš Štrauss

Bratislava, Kalligram 2011

Tomáš Štrauss (nar. 1931) si ešte pred odchodom do emigrácie roku 1980 vybudoval renomé jedného z najkompetentnejších znalcov východoeurópskych avantgárd. Svoju prestíž uznávaného teoretika umenia si v slobodnom svete posilnil pôsobením vo Východoeurópskom kultúrnom centre v Kolíne nad Rýnom, hosťovaním na viacerých univerzitách a publikovaním v prestížnych západonemeckých, francúzskych a amerických periodikách. Po roku 1989 začali aj u nás vychádzať jeho texty a roku 2003 sa vrátil do Bratislavy aj autor. Osobitne zaujímavé sú novšie, pozoruhodné, esejisticky ladené práce: Metamorfózy umenia 20. storočia (2001), Zo seba vystupujúce umenia (2003), Toto posrané 20. storočie (2006, 2007), Toto čudesné 21. storočie (2009) a Toto rozbiehajúce sa 21. storočie (2009, 2010). Všetky tieto práce odzrkadľujú autorovu snahu uchopiť kultúrny čas, ktorý žijeme. Stretli sa s veľkým kritickým ohlasom a o ich priaznivom čitateľskom prijatí svedčí, že Toto posrané 20. storočie aj Toto rozbiehajúce sa 21. storočie vyšli v druhom vydaní. Pre Tomáša Štraussa je písanie – ako to formuluje aj v tejto knihe – „predovšetkým dobrodružstvo otvoreného, nikým a ničím nehateného myslenia“. Je dnes jedným z mála, možno jediným slovenským autorom, ktorý sa v takej šírke venuje vplyvu nových technológií a médií na súčasné umenie, ohrozované dnes už nie totalitnými praktikami represívnych režimov, ale novými formami manipulácie, ktoré pre budúcnosť umenia predstavujú rovnaké nebezpečenstvo ako komunizmom nanucované „svetlé zajtrajšky“ – ktorým sa Tomášovi Štraussovi podarilo uniknúť odchodom do emigrácie. Myšlienkové a umelecké prúdenie, ktorého sa v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch 20. storočia prežitých v Nemecku stal svedkom i účastníkom, natrvalo pozitívne ovplyvnilo jeho pohľad na dianie vo svetovom umení a podnietilo ho k úvahám, na Slovensku nezvykle otvorene formulovaných, o „posranosti“ prežitého storočia a čudesných udalostiach, prírodných i politických, ktorými nás privítalo storočie nové.

Pregnantne to Tomáš Štrauss formuluje už v úvodnej eseji Je ináč ako bolo, ale čo s tým? a svoj pohľad na „našu existenciu v širšom, povedzme, vesmírnom priestore“, na súčasnú vedu, „ktorá bez otvoreného a v podstate bezbrehého premýšľania vlastne nie je vedou“, na nepredvídateľný, svojbytný vývoj technológií či odchylné podoby tej istej viery (predtým kresťanstvo, dnes islam) „vedú k rôznym, takpovediac vražedným atentátom“, na ohlušujúci svet médií, ktorý orientáciou iba a najmä na prítomnosť a na aktuálnu politickú moc spôsobuje „faktické vymazanie a absenciu myslenia a dlhodobej a kontinuálnej pamäti“, či priživujúcu sa bezhodnotovú politiku – to všetko autor premýšľavému čitateľovi predkladá ako svoj „pokus o pomenovanie nepredvídateľného a neistých istôt“. Už táto úvodná esej svedčí o Štraussovej schopnosti uvažovania o globálnych problémoch nielen v súčasnom umení, v ktorom sa „po programovom kolektivizme dostáva do stredobodu záujmu tentoraz jedinečné a neopakovateľné indivíduum“, ale rovnako aj v spoločenských vedách či vedeckom výskume. Oprávnene preto na záver tejto programovej eseje konštatuje, že „naše východiskové ideové, morálne, právno-politické a iné štruktúry sú krehké“ a ich dôsledky nateraz ťažko odhadnúť.

V novej Štraussovej knihe nájdeme aj eseje: Centrum Bratislavy neleží v Podunajských Biskupiciach, rozsiahlu štúdiu Triumfujúci urbanizmus o tradíciách a postavách košickej medzivojnovej avantgardy, pozoruhodné zamyslenie nad románom M. Bátorovej Stred, ktoré je aj ukážkou širšieho chápania tohto žánru ako „systematizovanej fikcie“ a čo možno od neho v budúcnosti očakávať, a knihu uzatvára Jedenásť téz o podstate myslenia. Štraussove nové eseje pôsobia nielen intelektuálne podnetne, ale mne osobne obnovovali pôžitok z čítania, myšlienkovú bohatosť a zároveň štýlovú ľahkosť, ktorú moja generáciu intenzívne zažívala v šesťdesiatych rokoch uplynulého storočia. A hoci to vydavateľ knihy osobitne nezdôrazňuje, kniha O myslení a nemyslení vychádza ako pocta k životnému jubileu. Je to pocta plne zaslúžená.