Recenzia
Jana Hajduová
21.12.2009

O nákazlivosti šťastia - Ľubomír Feldek - Lovec veršov

Lovec veršov

Lovec veršov

Ľubomír Feldek: O nákazlivosti šťastia, Bratislava, Ikar 2009 

  Ľubomír Feldek posmešne nazýva zbierku fejtónov O nákazlivosti šťastia Správami z krematória. Robí tak na podnet manželky Oľgy, ktorá poznamenala, že takmer každý, o kom píše, je už mŕtvy. Smrť však nie je pre Feldeka výhovorkou. Neslobodno premlčať život, slová a skutky ľudí – väzňov, politikov, priateľov, nepriateľov, strážnikov, fotografov, hercov a básnikov. Ľudia zomierajú, ale Feldek nezabúda, neprehliada, neospravedlňuje. „Sú naozaj všetky zlé skutky napraviteľné? A sú potom aj premlčateľné?“ pýta sa vo fejtóne Rok Svätého Pavla. Nie. Treba na nich pamätať, pripomínať ich, ale neutopiť sa v nich, odpovedá kniha.

  Feldek nikdy nepremlčí ani skvelé verše Williama Shakespeara, Rudolfa Dobiáša, Jana Skácela, Michala Godora a ďalších básnikov svetového formátu aj všedného dňa. Podujal sa, dobrovoľne a iste s chuťou, na oprašovanie zabudnutých a hľadanie neznámych básní, veršov, hrdinov, vinníkov.

  Zbierka fejtónov uverejňovaných v SME a Hospodárskych novinách v rokoch 2006 až 2009 je ohraničená dvoma textami z kultúrnej prílohy denníka Pravda – Kumšt a ukončená bodkou Milana Lasicu. K fejtónom sa prepašoval ešte jeden, o kráse Sloveniek, pôvodne vytlačený na stránkach .týždňa. Príhody, na ktorých stavia text sa viackrát opakujú, dokonca doslovne, Feldek však pre potreby jednotlivých fejtónov vyťahuje z rovnakých príhod iné pointy, uvádza ich v nových súvislostiach. Nachádza viac rozmerov v na pohľad plochých udalostiach. Krátke texty sa čítajú ľahko. Zaradom, odzadu, od stredu – podľa ľubovôle. Neoberajú o čas, akoby len narýchlo niečo poznamenali a nechali nás premýšľať, zasmiať sa, alebo len tak ísť ďalej bohatších o pár slov.

  V takmer stovke textov sa Feldek v spravodajskej samoobsluhe predstaví ako pozorovateľ života, prekladateľ a milovník Shakespeara a ruských básnikov, autor divadelných hier, prvoročiak – študent Vysokej školy pedagogickej, člen Trnavskej skupiny, štamgast kaviarne Štefánka, Žilinčan, Slovák, skalný fanúšik vína, otec, obdivovateľ krásy Sloveniek, objaviteľ krás Slovenska. Predovšetkým však ako básnik, ktorý nenechá verš preletieť okolo bez toho, aby ho zachytil na papier. Pozoruje a užíva si zdanlivé maličkosti. Cituje básnikov a často aj sám seba. Keď raz vymyslí vtipnú básničku, zopakuje ju pri najbližšej a každej vhodnej príležitosti, aby azda nevyšla na vnivoč. Okrem fejtónovej pointy zahŕňajú texty aj reportážnu kresbu, rozprávanie a spravodajsky presné fakty. Hra slov v slovensko-anglických prekladoch prináša trochu prekladateľského jazykového humoru.

  Feldek nepozná všednosť, len neschopnosť ľudí objavovať poéziu každodennosti. Pár pohárov vína, volanie prírody, náhodné stretnutie na ulici, všetko u neho vyvoláva asociácie a prihráva mu známy alebo nový verš na jazyk. A Feldek neváha a prihrá ho ďalej čitateľovi. Od štyristo rokov starých sonetov po situačné rýmy, všetky vety prednesie ako cenné a rovnocenné.

Spraviť báseň – to je lov.

Z každej básne nosím potom

Za klobúkom zopár slov.

Jana Hajduová