O prváckom mačiatku – Krista Bendová

Krista Bendová: O prváckom mačiatku, Bratislava, SPN – Mladé letá 2009

  Prváci s naširoko otvorenými očami patria k najkrajším obrázkom septembra. Obyčajne sú vnútorne nastavení na to, že budú vnímať, pozorovať, učiť sa a rásť. Presne o tejto nálade hovorí Septembrová pesnička Kristy Bendovej, stará známa viacerým generáciám. Ako školský zvonček v nej zvonia sady a záhrady, a aby deti ešte lepšie nastražili uši, autorka ich „dôverne“ zoznamuje i s konkrétnymi osobnosťami „septembrového orchestra“. Stačí len vojsť do otvárajúcej sa brány a dobre počúvať, pozerať sa. Najmenší školáci si v najnovšom výbere z diela Kristy Bendovej určite prídu na svoje.

  Marta Baloghová, editorka výberu, si zvolila funkčný kľúč pre zostavenie publikácie „prvého čítania.“ Vnútorné významové členenie knihy citlivo korešponduje s vývinovým procesom, do ktorého školáci vstupujú. Spisovateľské majstrovstvo Bendovej sa tu farbistejšie prejavuje na koncentrovanej ploche.

  V knižke je jemne naznačený časový oblúk školského roka. Tým, samozrejme, vychádza v ústrety školskej praxi. Čítankový i učebný materiál je totiž obyčajne tiež rozvrhnutý podľa ročných období. Knižka mapuje najčastejšie problémy, ktorými dieťa v prvom školskom roku prechádza. Sú charakteristické pre zrelostný vývoj pri prechode z predškolského do školského prostredia. Týkajú sa najmä osobnej zodpovednosti (Tanierik), vedomia spolupatričnosti a empatie voči iným (Ako vrabec hľadal balkón), jedináčikovskej osamelosti (O princeznej, ktorá nemala sestričku), detského zveličovania a klamstva (Klamárik-somárik), problémov detského egoizmu (Rozprávka o rozprávke, O sporovlivom prasiatku), problému „ja to chcem“ (Zmrzlina), alebo aj posunov v tom, ako odlišne od skutočnosti dieťa vníma realitu (Ako Jožko Pletko upratať chcel všetko, Mravenisko, Snehový Hektor). Školáci už na prvom stupni vstupujú do procesu sebauvedomovania, postupného osamostatňovania sa od rodičov. Deti môžu byť uzavreté, ťažšie sa zdieľajú. Rozprávka o „NIČ“ (Bláznivé cestovanie) môže poslúžiť ako podnet pre rodinnú či školskú diskusiu. Bendová provokuje deti, aby kládli základné otázky k témam, ktoré sa učia, aby hľadali, rozmýšľali, prečo sú dôležité (Kde bolo, tam nebolo, bolo tak, že na svete nebol kalendár).      

  V úsmevnej rozprávke O prváckom mačiatku autorka využila princíp hyperbolizácie v tom, ako postavy vyhodnocujú situáciu v prváckej triede. Zatúlané zvieratko vyvolá nadsadené reakcie dospelých. Sú zdrojom situačného humoru v príbehu, ktorý má zároveň motivačnú funkciu; približuje školu ako pútavé prostredie. Princíp hyperbolizácie je súčasťou autorkinej taktiky a zároveň je blízky detskému prežívaniu: podobným prejavom deti v prváckom veku referujú o svojich zážitkoch.

  Bendovej osobitá autorská stratégia sa prejavuje aj v tom, ako s deťmi „hovorí“. Napriek tomu, že používa formu rozprávania v tretej osobe, „vševedúci“ rozprávač nepôsobí mentorským dojmom. Jeho funkciou je otvárať priestor príbehu. Komentovanie obmedzuje autorka zásadne na to, aby čitateľovi umožnila vstúpiť do situácie a emocionálne sa zžiť s dejom. Ten je pritom prerozprávaný v intenciách toho, ako dieťa situáciu pravdepodobne vníma. Autorka dáva pozor na to, aby sa dieťa samo zorientovalo v probléme, preto sa vyhýba priamym odkazom k riešeniu, hodnoteniu, poúčaniu, vysvetľovaniu. Významným etickým i psychologickým rozmerom knihy je to, že v Bendovej príbehoch môže dieťa prežívať bezpečné prostredie, v ktorom sa cíti prijaté. Vďaka tomu sa učí prijať zodpovednosť aj za zlé konanie a budovať svoj charakter. Stimulovanie dieťaťa k vnútornej reakcii je výborný spôsob, ako podporovať zdravý rozvoj jeho osobnosti. Toto i mnohé ďalšie cennosti sa môžeme učiť z Bendovej básničiek a rozprávok O prváckom mačiatku.

Timotea Vráblová