Recenzia
Petra Baďová
28.02.2020

O psovi na zjedenie

O psovi Marcipánovi, ktorý sa rozhodne, že chce zachraňovať ľudské životy, píše v rubrike Ilustrovaná kniha Petra Baďová.

Marcipán nie je iba mandľová hmota, ktorá ešte donedávna rozvoniavala medzi vianočnými maškrtami. Je to aj meno psa, hlavného hrdinu najnovšej knihy spisovateľky a sociálnej pracovníčky Zuzany Csontosovej. Titul Marcipán má veľký plán ilustrovala študentka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Marta Mészárosová a graficky knihu upravila Martina Rozinajová.

Čím chceš byť?

Deti často čelia otázkam typu: Čo budeš robiť, keď budeš veľký? Čím chceš byť? Málokedy je ich predstava vyjasnená. Marcipána sa na budúcnosť nikto nepýtal. Bol domácim miláčikom pani Uličkovej a bol by ním asi aj zostal, keby... Marcipán videl v televízii reportáž o topiacom sa chlapcovi, ktorému pomohol záchranársky pes. Vtedy sa v ňom zrodila túžba stať sa záchranárom. Ako labrador mal k tejto úlohe isté predispozície, nemal však potrebný výcvik a ani kondíciu. Zároveň už nemal šteňací vek, tiahlo mu na... V každom prípade bol dávno dospelý a namiesto svalnatých rýchlych nôh vlastnil zavalité telo a guľaté bruško. Túžba pomáhať je oveľa silnejšia ako zdanlivé prekážky a z Marcipána sa napokon naozaj stal záchranár, ako ho vidíme na obálke knihy.

Sen sa však neuskutočnil sám od seba, Marcipán preň musel niečo urobiť. Študoval príručky prvej pomoci, anatómiu, nechal sa testovať. Obrázky na prvých listoch knihy (za predsádkou) naznačujú jeho prvý najdôležitejší krok, keď opustil plnú misku granúl a vykročil do neznáma.

 

Medzi slovom a obrazom

Od ilustrácií v knižke pre deti očakávame, že budú sprevádzať text, dopĺňať ho, pomáhať čitateľom pochopiť príbeh, pamätať si dejovú líniu, prípadne ponúkať akúsi nadstavbu, ďalšie roviny chápania sprostredkovávaného obsahu. Vždy poznať, keď si text a ilustrácie „neporozumejú“, nefungujú v symbióze, ale jedna časť diela kvalitou „prebíja“ druhú. V prípade knihy Marcipán má veľký plán sa jazykovo štylistická úroveň textu a výtvarné kvality ilustrácií stretávajú. Text nie je zaťažený detailmi, ktoré ukazujú obrazové ilustrácie, tie zasa nepohlcujú pozornosť čitateľa natoľko, aby preťali jeho puto s čítaným textom.

Grafické usporiadanie písaného slova a obrazu je tradičné, celostranové ilustrácie minimálne presahujú na stranu s textom. Použitie odvážnych sýtych farebných tónov a diagonálnej perspektívy na celostranových ilustráciách sa strieda s použitím jemnej svetlej škály marcipánovo béžovej, ružovej, červenej a zelenej na menších obrázkoch. Menšie svetlé ilustrácie prezentujú tiež trochu odlišný rukopis, ilustrátorka pri nich viac pracovala s kresliarskou obrysovou líniou. (Celostranové ilustrácie pôsobia menej graficky, pripomínajú koláž z maliarskych podkladov.) Výsledok evokuje dizajn kníh pre deti, ktoré obsahovali menšie čiernobiele obrázky začlenené do textových polí a farebné celostranové ilustračné predely.

Okrem súhry textovej a obrazovej časti knihy je zaujímavá hra autoriek s čitateľom. So spisovateľkou aj ilustrátorkou sa deti zoznamujú v nakreslených a napísaných medailónoch v závere knihy, spoznávajú sa s nimi však už v priebehu čítania. Zuzana Csontosová čitateľov priamo oslovuje, prihovára sa im počas rozprávania. Ilustrátorka Marta Mészárosová sa na niektoré ilustrácie prikreslila.

 

Zábavné drobnosti

V knihe Marcipán má veľký plán možno vystopovať spisovateľkin aj ilustrátorkin zmysel pre humor, dobré pozorovacie schopnosti a majstrovstvo artikulácie. Vo vizuálnej rovine môžu čitateľa pobaviť drobnosti obsiahnuté v obraze (tituly kníh a časopisov pani Uličkovej, jej „dog lover“ ponožky, obrazy na stenách jej bytu a pod.), ale aj výstižne zachytené výrazy tvárí postáv a charakter situácií. Čitatelia, ktorí chovajú psíka, sa istotne pousmejú pri „scéne“, keď sa nadšený Marcipán vráti domov z prechádzky mokrý a zablatený, hneď v predsieni zvalí na zem pani Uličkovú a otrasie sa (pes je v okamihu takmer suchý a okolie úplne mokré). Chovateľ spozná svojho miláčika aj v iných „psích kúskoch“. Napríklad, keď hrdina zaujatý reportážou v televízii šteká, kňučí a potom nemo sedí s otvorenou papuľou a sliny mu stekajú na vyšívanú podušku.

 

Ľudské verzus zvieracie, fiktívne verzus reálne

Starostlivá majiteľka Marcipána pani Uličková reprezentuje mnohé staršie dámy, ktoré venčia psov na sídliskách. Ich maznáčikovia sú obvykle mäkkí, tvárni, sladkí, jednoducho na zjedenie. Paničky im vypnú ofiny, oblečú úbory (pravidelne stretávam Jorkšírsku teriérku v princeznovskej sukničke) a vezmú ich napríklad do cukrární ako pani Uličková. Jej Marcipán je však celkom iný pes.

Spôsob, akým sú zvierací hrdinovia v knižke zobrazení, pôsobí veľmi sympaticky. Zvieratá zostávajú zvieratami (tvarová aj farebná štylizácia ich tiel je realistická), zároveň je v nich aj čosi ľudské (zreteľné emócie). Zvierací hrdinovia nenosia oblečenie, ale majú určité atribúty typické pre ľudí (divá prasnica nosí napr. červenú kabelku a výrazné zlaté náušnice, krysa klobúk a tašku).

Sympatická je tiež paralela medzi výzorom, zmýšľaním, konaním hrdinov a ich reálnych predobrazov. Líška Lea, ktorá sa v príbehu podujala pomáhať Marcipánovi zachraňovať ranené zvieratká, sa v prírode naozaj obvykle zaujíma o choré živočíchy. Jediný zo zvieracieho spoločenstva, ktorý Leu upodozrieval, bol zajac.

 

Divoké verzus civilizované

Psy žijú v blízkosti človeka už približne 40 000 rokov, vrátenie domáceho miláčika do lesa by preň bolo fatálne. Rozprávkový hrdina Marcipán sa do lesa vybral dobrovoľne. Preplával rieku (hranicu deliacu územie obývané ľuďmi a les) a ocitol sa medzi stromami. Sám. Les poznal iba z výhľadu okna bytu pani Uličkovej, a hoci mu najskôr nahnal strach, neskôr sa stal jeho druhým domovom.

Obidve prostredia (les a byt) sú v knižke zobrazené uzavreto. Byt pani Uličkovej čitateľovi veľa napovie o jeho majiteľke. Izby hýria cukríkovými farbami s nadvládou ružovej a fialovej farby, byt je dokonale vyupratovaný, plný ozdôb, obrúskov s výšivkami, vankúšov, fotografií. Pani Uličková do prírody nechodí, zájde si radšej do cukrárne. Z prírody u nej majú miesto iba kvety (ako dezén na čalúnení alebo ako kytica vo vázičke).

Prírodné prostredie je na ilustráciách zobrazené naturálne. Namiesto kvietkovaných vankúšov vidíme kamene, namiesto poriadku zdanlivú chaotickosť kmeňov stromov a rastlín.

Prvú noc v lese Marcipán prespal vo vlčej nore, ktorá mala ďaleko od teplej izby u paničky. Našiel si však priateľov, ktorí ho zoznámili s celou zvieracou pospolitosťou a zvolili si ho za záchranára.

Mohlo by sa zdať, že Marcipán ušiel a už sa k pani Uličkovej nikdy nevrátil, ale Zuzana Csontosová k nim bola láskavá. Nestretli sa v byte ani v lese, stretli sa na lúke, kde pani Uličková organizovala dobročinný piknik, aby pomohla Marcipánovi so záchranárskou výbavou. A ako ukazuje napokon zadná „predsádka“, obväzov, náplastí, liekov bude mať Marcipán viac než dosť.

Mimochodom, výtvarné stvárnenie predsádky poteší všetkých nádejných záchranárov, ktorí doma s obsahom starej lekárničky obväzujú labky plyšovým kamarátom.

 

Čo ďalej s knižkou

Knižka je určená deťom od siedmich rokov, príbeh o Marcipánovi však môže zaujať aj deti podstatne mladšie i staršie. Na prečítaný obsah môžeme nadviazať ďalšími aktivitami.

  • Všímať si psíky, ktoré stretneme na prechádzke. Čo robia? Ako sa pohybujú? Kam ich to ťahá? Ak by mohli robiť čokoľvek (ako Marcipán), čo by robili? Čím by boli?

  • Vytvoriť príručku pomoci zvieratkám. Môže maj aj formu kariet vytvorených z výkresov. Zamyslieť sa, aké zvieratká žijú v našom okolí a vyhľadať (na internete, v knižnici) informácie, ako im môžeme pomôcť. Napr. čo robiť/nerobiť, keď nájdeme malé vtáča, mačiatko, ježka, sŕňa a pod. Informácie, kedy zvieratká naozaj potrebujú našu pomoc a kedy im čo len pohladkaním ublížime, zapísať na kartu. Kartu doplníme obrázkom konkrétneho zvieratka.

  • Vyhľadať skutočných psích hrdinov. Existujú psy, ktoré naozaj zachránili niekomu život, dennodenne pomáhajú alebo sa preslávili svojou vernosťou a vznikli o nich filmy. Nájdite spolu príbehy takýchto psíkov.

 

Petra Baďová (1985) pracuje v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre. Okrem iných publikácií jej vyšla aj Existenciálna estetika vecí (2016). Zaoberá sa estetikou krajiny, situácií a vecí a dejinami výtvarného umenia.