Vyhľadávanie
Dve podoby života
Laco Hanniker: O rybách a iných vášňach, Bratislava, Forza Music 2009
Laco Hanniker ponúka svoju najnovšiu, ak rátame slovenské vydania, ôsmu knihu O rybách a iných vášňach zámerne členenú do dvoch častí. Kým v prvej sa primárne venuje rybárskym príbehom, v druhej zabrúsil do kalnejších vôd života. Obe časti majú mimoriadne jednoduché názvy: O rybách a A iných vášňach. Ten istý princíp uplatňuje aj pri pomenovaní jednotlivých poviedok. To však neznamená, že nevyužíva košatosť jazyka, metaforickosť a dužnatosť slovných konštrukcií. Aj jeho vety možno charakterizovať ako priame, neuhýbavé. To všetko zvyšuje čitateľskú príťažlivosť. Aby toho nebolo málo, vo viacerých poviedkach osobne vystupuje (napríklad Moja žena Anna, Som Nór).
V rybárskych príbehoch necítiť toľko nevraživosti a bolesti, ktorú si vedia navzájom uštedriť len ľudia, ako v príbehoch druhej časti. Autor vie pretaviť do zaujímavého textu svoje skúsenosti z brehu jazier, riek, potokov, no rovnako dokáže zužitkovať autopsiu svojej profesie. Kým Brána, Eskorta a Zvončeková dráha čerpajú z represívnych zariadení spoločnosti, poviedka Dar poukazuje na zneužívanie moci a pretváranie zariadenia sociálnej starostlivosti v zariadenie represie. Ľahostajnosť k osudom blížnych má rôzne formy a podoby, ale v konečnom dôsledku je pri zratúvaní viny nezriedka oveľa závažnejšia, ako samotné protizákonné previnenie. Okrem viackrát rezonujúcej spomenutej myšlienky sa tu objavuje aj spriaznený motív rýb ako tvorov – ľudí žijúcich pod vodou. Aj v tomto prípade je to o neubližovaní.
Pri recepcii knihy sa vnímavému čitateľovi bude neodbytne vtláčať do hlavy pocit dèja vu. Vysvetlenie je naporúdzi. Viaceré z próz nielenže odzneli v rozhlase (alebo boli časopisecky zverejnené), ale v súťažiach tiež získali popredné ceny. Laco Hanniker je najmä v odbore rozhlasovej poviedky ostrieľaný harcovník, štýl, jazykové prostriedky, rozsah a ťah na bránu sa pozitívne prejavujú aj pri ich zaradení do knihy. Skvelé dialógy a moment prekvapenia vie autor využiť napokon i pri menej vážnych, až humoristických či satirických prózach, nehovoriac o tom, že pre svoj účel dokáže účelne do textu zapojiť aj magickosť či prvky sci-fi.
Zhrňujúco by sa o poslednej Hannikerovej knihe dalo konštatovať, že vášnivo a pútavo zobrazuje deficit sociálnej komunikácie, pričom socializuje aj podvodnú komunitu. A ešte treba dodať: Laco Hanniker sa opäť raz ukázal vo veľkolepej rozprávačskej forme.
Ľuboš Svetoň
