Dejiny sklární na území Slovenska spojené s osudmi ich majiteľov, zamestnancov, majstrov, obchodníkov, ale aj výtvarníkov a neskôr dizajnérov, majú z pohľadu historika niekoľko dôležitých etáp. Po pionierskom období zakladania sklárskych hút, tovární či spoločenstiev a ich etablovania sa na domácich a zahraničných trhoch sa v druhej polovici 20. storočia aj na Slovensku začal zviditeľňovať odbor sklárskeho výtvarníctva.
Hoci prvé sklárske sympózium bolo u nás zorganizované až v roku 1990, do roku 1999 sa ich uskutočnilo ďalších deväť. K zhodnoteniu tohto úseku sklárskej histórie došlo však až po uplynutí viac ako dvadsiatich piatich rokov. Vďaka silným osobnostiam, ktoré pôsobili na Vysokej škole výtvarných umení, ale aj v našich sklárňach, ako aj absolventom VŠVU a stredných odborných škôl, sa umelecké sklo začalo presadzovať medzi ostatnými výtvarnými disciplínami prinajmenšom s rovnocennými výstupmi. Avšak aj napriek všetkým týmto skutočnostiam, vybudovanému odbornému školstvu, technologickému zázemiu a získaným trhom, došlo na Slovensku k útlmu sklárskej výroby a vo väčšine prípadov až k zániku sklární, ktorých názvy a výrobky bývali súčasťou hospodárskych dejín. K tomuto procesu došlo v súvislosti so spoločenskými a hospodárskymi zmenami po deväťdesiatych rokoch. Preto nás s odstupom rokov môže zaujať, že práve v rokoch 1990 – 1999 sa na Slovensku uskutočnilo až desať sklárskych sympózií, ktorých sa zúčastnilo sedemdesiatpäť sklárskych výtvarníkov z rôznych štátov. Tí dostali možnosť štyrikrát sa stretnúť v Zlatne, trikrát v Lednických Rovniach, v priestoroch spoločnosti Technické sklo v Bratislave, v Domove umelcov v Moravanoch nad Váhom, ale vďaka Združeniu slovenských sklárskych výtvarníkov aj v Čechách (Květná a Teplice).
Umelecké sympóziá majú u nás pomerne silnú tradíciu a viaceré z nich sú aj dnes dôležitou súčasťou aktivít výtvarníckej obce. Podujatia väčšinou s medzinárodným obsadením, na ktorých sa stretávali a stretávajú sochári, maliari, ilustrátori a ďalší umelci, k nám priniesli rôzne nové impulzy a prispeli aj k spoznaniu nášho umeleckého prostredia. Ešte aj dnes fungujú zavedené podujatia, kde sa vďaka priaznivým okolnostiam, osobným kontaktom a entuziazmu stretávajú osobnosti reprezentujúce slovenské, ale aj zahraničné výtvarné umenie. Patria k nim napríklad medzinárodné sympóziá umeleckého šperku v Kremnici, ale aj sklárske sympóziá v Lednických Rovniach.
Sklárske sympóziá v 90. rokoch
Združenie slovenských sklárskych výtvarníkov spojilo autorov rôznych vekových kategórií, osobných charakterov a programového zamerania. Odzrkadlilo sa to aj na činnosti združenia, a to nielen pri organizovaní jeho aktivít. Vôbec prvé sklárske sympózium na Slovensku sa uskutočnilo v roku 1990, paradoxne v kaštieli v Moravanoch nad Váhom, teda na mieste bez technologického zázemia. Jeho účastníci tu absolvovali kresliarsku prípravu a dostali možnosť realizovať svoje diela v sklárňach Květná na Morave. O dva roky neskôr sa v Zlatne stretli jedenásti sklári zo Slovenska na sympóziu fúkaného skla. V spolupráci s miestnymi sklármi sa sústredili na oblasť úžitkovej tvorby. V roku 1992 sa pod hlavičkou združenia odohralo aj posledné česko-slovenské sympózium, kde sa objavili hostia aj z Holandska a Kanady. V roku 1993 sklárov privítali v Zlatne, na prvom medzinárodnom sympóziu so štrnástimi účastníkmi vrátane kurátorky J. Račekovej. V združení však postupne dochádza k zmenám v jeho členskej základni a zároveň dochádza k zmenám v zameraní ďalších sklárskych sympózií, ktorých organizáciu okrem ďalších členov preberá Ľ. Ferko. V roku 1994 sa v Bratislave uskutočnilo sympózium Glassexpres, zamerané na strojové, digitálne spracovanie tabuľového skla, ktoré spojilo výtvarníkov z Rakúska, Maďarska a Slovenska. Ešte ten istý mesiac ďalší organizátori pripravili sympózium fúkaného skla v našej najväčšej fungujúcej sklárni v Lednických Rovniach, kde vzniklo približne stopäťdesiat nielen úžitkových diel, ale aj prác z oblasti voľnej tvorby. Už v roku 1995 sa sklári opäť stretávajú v Zlatne pod vedením kurátorky A. Žáčkovej na podujatí, na ktorom participoval aj Francúzsky inštitút a v roku 1996 opäť v Lednických Rovniach. Akýmsi vybočením sa stalo slovensko-holandské Prvé bratislavské sympózium technického skla (1997), kde bol kurátorom mladý holandský historik umenia S. Wintermans. V rokoch 1998 a 1999 sa uskutočnili ešte dve sympóziá s medzinárodnou účasťou (Zlatno a Lednické Rovne).
Čo sympóziá priniesli
Najviditeľnejším zhodnotením výsledkov každého zo sympózií bola výstava. Rozsah a zastúpenie autorov, ich diel na sklárskych výstavách boli rozličné, rovnako ako sa líšili koncepcie jednotlivých prezentácií. Okrem okolitých krajín sa slovenské sklo dostalo do Nemecka, Holandska, Francúzska. Na Slovensku zase vystavovali zahraniční účastníci. Počas desiatich sympózií vznikol obrovský počet diel, ktoré charakterizujú celé spektrum jednej etapy slovenského umeleckého skla. Publikácia Umenie skla. Sklárske umenie na Slovensku 1990 – 1999 je zostavená z materiálov, ktoré sa s odstupom rokov podarilo po viacročnom úsilí zozbierať z katalógov, osobnej dokumentácie a spomienok autorov. Text napísal holandský filozof, editor a historik umenia F. Jeursen (1951), ktorý vďaka osobným vzťahom s Ferkom spoznal slovenskú sklársku tvorbu. Kniha, ktorá vrátane bohatej obrazovej dokumentácie a súpisu autorov takto vznikla, sa môže stať dokladom doby, na ktorú sa síce pamätáme, ale dôkladne ju ešte stále nepoznáme. Keďže texty v knihe je možné čítať v štyroch jazykoch (slovensky, anglicky, francúzsky a holandsky), má predpoklad propagovať sklársku tvorbu aj v zahraničí.
Ľubica Pavlovičová
