Recenzia
Natália Dukátová
16.01.2021

O skutočnej smutnej princeznej

Diana Mašlejová: Štefánia – korunná princezná

Bratislava: OZ Bratislavské rožky, 2020

 

Pri pohľade na dnešnú podobu kaštieľa v Rusovciach je mnohým z nás smutno. Z chátrajúcich múrov však môžeme vytušiť zašlú slávu a krásu tohto miesta, ktorého podobu si aj vďaka filmom ešte dokážeme predstaviť. V najnovšej knihe Diany Mašlejovej Štefánia sa dostaneme ešte ďalej, priamo za múry kaštieľa, ktorému začiatkom 20. storočia vdýchla nový život belgická korunná princezná Štefánia spoločne s druhým manželom Elemérom Lónyayom.

S našou hlavnou hrdinkou, skutočnou historickou postavou Štefániou, dcérou belgického kráľa Leopolda II., sa prenesieme do roku 1913, teda do čias, keď Slovensko bolo súčasťou Rakúsko-Uhorska, keď Rusovce neboli Rusovcami, ale Oroszvárom, do čias, keď svet ešte nebol poznačený svetovými vojnami. Pokoj a harmónia, tak by sa dali zhrnúť dojmy vyvolávajúce prvé stránky knihy, umocnené opisom krásnej anglickej a japonskej záhrady, ktoré sa nachádzali okolo kaštieľa. Záhrada bola Štefániným veľkým potešením, najala preto tých najlepších záhradníkov, ktorí sa venovali nielen úprave okrasných rastlín, ale aj pestovaniu a šľachteniu nových druhov. Už od roku 1912 vydával kaštieľ špeciálny katalóg s rozličnou ponukou ovocných, listnatých a ihličnatých stromov, čo bol na tú dobu skutočne nevídaný počin. Štefánia priniesla do kaštieľa aj iné moderné novinky, napríklad tenisový kurt, herný salón, biliardovú miestnosť či hudobnú izbu, dala vybudovať cestičky pre bicykle, ktoré si návštevníci mohli požičať priamo v zámku, v kaštieli sa nachádzala aj veľká knižnica, moderné kúpeľne a ústredné kúrenie. Čo je však podstatné, Štefánia zo svojho domova v Rusovciach  vytvorila bezpečné miesto plné šťastia a lásky.

Autorka nás však retrospektívne zavedie aj do menej šťastného obdobia života korunnej princeznej, ktorej osud bol v mnohých oblastiach napísaný už pri jej narodení. Štefánia mala pred príchodom do kaštieľa za sebou niekoľko životných tragédií a neľahkých životných drám. Ako to už v tých časoch bývalo, väčšina kráľovských potomkov mala svoj život predpísaný dopredu. V duchu vtedajšieho spájania rodov a majetkov bolo rozhodnuté aj o budúcom, prvom ženíchovi malej princeznej.

V čase, keď dnešné dievčatá prežívajú posledné dozvuky detstva, sa Štefánia vydala za následníka trónu princa Rudolfa, syna slávneho rakúskeho cisára Františka Jozefa I, a ešte slávnejšej mamy, cisárovnej Alžbety, zvanej Sisi. Súčasne s vydajom bola nútená opustiť aj rodné Belgicko a usadiť sa v domove svojho manžela na viedenskom dvore, kde to pod dohľadom prísneho panovníka a jeho nevľúdnej manželky Sisi nemala vôbec ľahké. Ani jej manžel Rudolf jej situáciu neuľahčoval, mnohými záletmi a svojou ťažkou, depresívnou povahou často pripravil svojej žene smutné chvíle.

Na pozadí súkromných udalostí sa autorka snaží priblížiť aj rôzne dejinné udalosti, naznačujúc tak zmeny, ktoré čoskoro mali zasiahnuť celú Európu. Pre deti sú však niektoré fakty miestami príliš zložité, množstvo mien, výrazov a súvislostí neprispieva k prehľadnosti udalostí, s ktorými sa malé deti ešte nemali možnosť stretnúť. Práve toto je však, paradoxne, aj devízou „rozprávky“, v ktorej sa prelína skutočnosť s fikciou. Takéto spojenia nie sú v literatúre pre deti a mládež ojedinelým zjavom, niektoré bývajú vydarené, iné menej. Kniha Štefánia však určite patrí do prvej kategórie. Spisovateľkin láskavý štýl, plynulosť deja a jedinečné ilustrácie robia z knihy  kúsok, ktorý si isto obľúbia nielen deti, ale aj ich rodičia.