Recenzia
Ľubica Psotová
02.06.2017

O sto rokov bude všetko zabudnuté

Románový debut Pera Arneho Totlanda O sto rokov bude všetko zabudnuté spája rozprávanie o nekompromisných záujmoch vysokej politiky s osobnými túžbami človeka. Triler o chladnokrvnom boji Ruska proti Nórsku o územie Arktídy nie je iba výpoveďou o diplomatických postupoch, mocenských úskokoch či podvodoch, ale i ponorom do prežívania jednotlivca − nádherným zápasom jeho charakterových vlastností, nebezpečným duelom medzi lojalitou k štátu a láskou k človeku. Zobrazuje opakovanú snahu Rusov získať pod svoju vládu územie Špicbergov, nehľadiac na život človeka, na jeho rodinu či možné výčitky svedomia.

Autor ľahko kĺže v čase i priestore, autenticky zobrazuje udalosti so storočným odstupom, reálne fakty i postavy prepája s fiktívnymi, pričom každú situáciu podáva presvedčivo, s vlastnou dynamikou a zmyslom pre budovanie napätia. Historicky vzdialené, no skutočne žijúce osobnosti sa pokúša priblížiť v obyčajných situáciách, zameriava sa na detaily ich správania, nevyjadruje na ne svoj názor, a tak ich pôsobenie v deji ponecháva pre čitateľa otvorené, s možnosťou vlastného hodnotenia či postoja k nim. K reálnym postavám stavia postavy vymyslené, pri zobrazovaní charakteru ktorých je o čosi odvážnejší. Vedúcich predstaviteľov štátov v budúcnosti podáva v súlade so zámerom svojho diela. Do istej miery ich však vykresľuje v koncepcii predchádzajúcich panovníkov v Nórsku a minulej diktatúry v Sovietskom zväze. Prostredie ruských miest i samotných Špicbergov tvorí tiež mimoriadne realisticky. Čitateľ sa vďaka knihe prechádza po uliciach, brodí snehom či pláva loďou po mori. Vstupuje na vzdialené miesta, spoznávajúc ich typické reálie. Prenáša na seba arktický chlad, ktorý často nie je iba dôležitým obrazom opisujúcim prostredie, ale i kľúčovým symbolom sujetu.

Totland uvážene buduje hlavnú dejovú líniu s príťažlivou zápletkou. Na nej stavia i bočné príbehy plné dobrodružstva, rizika a hazardu. Dramaticky ilustruje jednotlivé kolízie. Majstrovsky podáva neriešiteľné krízy i chladnokrvné konfrontácie a pritom postupne, veľmi cieľavedome znázorňuje obsahové paralely, ktoré dodávajú príbehu širší významový rozmer.

Kniha je lákavou fikciou, avšak príbehom, ktorý − ako uvádza samotný autor v doslove − by sa mohol stať. Sprítomnenie ľadovej nedostupnosti rozhodnutí politikov mrazí a desí zároveň. Nádherné paralely v čase, priestore i v samotnom ľudskom vnútri varujú. Jednoznačne hovoria o silnom prúde emócií. Ten však nemusí byť vždy iba pozitívny. Nie v každom človeku totiž vyhrá láska nad chladným rozhodnutím moci. O sto rokov bude všetko zabudnuté je knihou o tom, ako sa ani po sto rokoch mnoho vecí nemení, odhliadnuc od existencie či neexistencie politických dohôd.
 
Ľubica Psotová