Vyhľadávanie
Autorka Hana Ponická si vymyslela svojráznu postavičku, ktorá sa volá Štoplík. V roku 1961 o ňom napísala krásne príbehy. Tento rok vyšlo už štvrté vydanie jeho dobrodružstiev s názvom O Štoplíkovi, kým do školy nechodil (Forza Music, ilust. B. Plocháňová Hajdučíková). Obsahuje dva diely – Štoplíkove prvé príbehy a Štoplíkove prvé prázdniny.
Štoplík je drobného vzrastu, vlastne je to korková zátka. Autorka vytvorila z tejto sprvu nezaujímavej neživej veci jednu pochabú bytosť. Akiste pri tom cítila tvorivú slobodu, pretože ju všakovako kreuje a poľudšťuje, no zároveň jej ponecháva i vlastnosti korku – raz sa toľko kúpal v bazéne, že nasiakol vodou a nemohol sa hýbať, ani oči otvoriť. Štoplík najprv ani gate nemal a nič nevedel, nikoho nepoznal. Ako prvé teda dostane šaty, potom sa túla svetom a napokon sa veľa vecí naučí v škôlke medzi ostatnými deťmi. Na všetko sa pozerá zo svojej drobnej perspektívy, keďže sa všade zmestí a chce všetko vedieť, objavuje to, čo si človek bežne nevšimne, napríklad, keď pozoruje naháňajúce sa bubliny vo variacom sa mlieku. A to je na jeho príbehoch milé. Je to čistá, skúsenosťou nezaťažená postava, ktorá zvedavo všade strká nos. Ako tak postupne zapadá medzi ľudí, nedá mu inak, než opravovať ich niekedy zlomyseľné či závistlivé a sebecké činy. Dieťa sa tak nebadane učí, ako to má byť správne.
