Recenzia
Veronika Čigarská
28.07.2021

O tom, kým (nie) sme...

Halyna Vdovychenko: Sova, ktorá sa chcela stať škovránkom

Ilustrácie: Chrystyna Lukaščuk

Preklad: Michaela Dvoekonko, Valéria Juríčková

Prešov: OZ Slniečkovo, 2020

 

Halyna Vdovychenko je na slovenskom knižnom trhu pomerne neznáme meno. Ukrajinská novelistka, novinárka a spisovateľka pre deti a mládež napísala niekoľko zaujímavých titulov, ktoré boli preložené do viacerých jazykov. Vydavateľstvo Slniečkovo sa rozhodlo priniesť textovo-obrazový naratív Sova, ktorá sa chcela stať škovránkom, rozprávajúci príbeh o tom, čo by sa stalo, ak by si zvieratá vo svete vymenili svoje úlohy.

O vydavateľstve Slniečkovo je známe, že si svoje tituly (či už z domácej alebo prekladovej tvorby) vyberá precízne. To neplatí len o autoroch, ale aj o ich tematickom zameraní. Orientuje sa totiž na témy celkom neobvyklé, témy, ktoré môžu v spoločnosti vyznieť ako tabu (napr. inakosť, neúplná rodina, smrť, smútok) či témy filozofické (napr. o hľadaní vlastného ja alebo stotožnenia sa s ním). Inak to nie je ani v diele Sova, ktorá sa chcela stať škovránkom, ktoré vyšlo už v roku 2017 a o dva roky neskôr sa dostalo na prestížnu listinu katalógu White Ravens medzinárodnej mníchovskej knižnice, ktorá každoročne oceňuje knihy pre deti a mládež z približne 50 krajín sveta.

Ústredným problémom príbehu je túžba dvoch zvieracích kamarátov, Sovy a Škovránka, ktorí žijú vo dvoch odlišných svetoch (deň a noc), vyskúšať si, aké je to byť niekým iným či odskúšať si život toho druhého. Dej je zasadený na okraj lesa, v ktorom býva sova a škovránok – Sova v starom dube, Škovránok v hniezdočku v hustej tráve. Autorka cez dva protipólne charaktery vykresľuje príbeh o neobyčajnom priateľstve, ktoré funguje na prelome, resp. zlome dňa. Keď sa deň chýli ku koncu, Škovránok rozpovedá Sove, čo všetko videl a zažil počas dňa, na čo Sova zareaguje presvedčením, že život v tme nie je až taký vzrušujúci. Rozhodne sa preto celú noc prespať, aby si vyskúšala, aké je to lietať a obdivovať krásu slnečného dňa. Naopak Škovránok túži zažiť dobrodružstvá, ktoré prináša nočná obloha. Po pokusoch však príde sklamanie, pretože ani jeden z nich na to nie je prispôsobený (pre Sovu je denné svetlo nepríjemné, Škovránok sa bojí tmy). Omylom si však obidvaja uvedomia, čo všetko je na ich rozdielnych životoch hodnotné, a dospejú k presvedčeniu, že „pre každého je najlepšie byť samým sebou“. Pre toto tematické členenie môžeme knihu zaradiť do skupiny náučnej alebo skôr motivačnej literatúry pre deti.

Didaktizmus je v texte miestami integrovaný explicitne, napr. cez opis zvierat: „Pretože ako je známe, Škovránok je ranný vtáčik. Sova zas nočný. Keď je jeden čulý a aktívny, druhý spí. A naopak.“ Alebo cez poukázanie na rešpektovanie vlastnej osobnosti: „Keď sa dopredu dohodli, čo má každý na mysli, nedochádzalo k nedorozumeniam. Pretože nezmeníš to, kým si. Sova ostane Sovou, Škovránok zasa Škovránkom. A tým je každý výnimočný.“ Príbeh možno vnímať aj ako alúziu na spôsob života dospelých ľudí, prikláňajúcich sa k jednému z protipólov (ranné vtáča/nočná sova), a zároveň na to, že výber jedného z nich nie je o nič lepší/horší, ak to človeku tak prirodzene vyhovuje. Kniha má preto ambíciu zaujať aj dospelého čitateľa.

Ilustrácie ku knihe vytvorila mladá umelkyňa a spisovateľka Chrystyna Lukaščuk, ktorá sa okrem tvorby pre deti venuje aj úžitkovému dizajnu a architektúre. V ilustráciách prevláda kombinácia kresby ceruzou, akvarelu a digitálnej ilustrácie, ktorá je využitá napr. pri multiplikácii objektov.

Netradičné je radenie obrazov, ktoré neraz presahuje stránky knihy. Umelkyňa má tak tendenciu prenášať príbeh mimo rámec vyobrazeného. Ilustrácie na určitých miestach prinášajú aj mimotextové informácie, napr. keď sa Sova zamýšľa, čo robia rôzne typy zvierat počas dňa. To, čo si sova predstavuje, je znázornené v podobe myšlienkových bublín, vyobrazujúcich rozličné zvieratá, aktívne najmä cez deň. V ilustráciách zároveň badať autorkinu inklináciu ku kombinácii detského aspektu (sova spiaca s plyšovými hračkami, žijúca v „domčeku“ v kmeni duba) s naturalistickým stvárnením flóry lesa (čitateľné sú rozmanité typy rastlín a kvetov).

Neobyčajnosť a inovatívnosť ilustrácií spočíva aj v rozličnom spôsobe zobrazenia perspektívy, striedania uhlov pohľadu a detailných obrazov, ktoré pripomínajú sekvencie filmového strihu. Prítomný a pre detského recipienta sympatický je aj komický aspekt ilustrácií (napr. červíky utekajúce z taniera pred „nič nevidiacou“ sovou).

Obrazová kniha ukrajinských autoriek, určená pre čitateľov od troch rokov, zaujme jednak obsahovou stránkou (rozvíjajúc tému priateľstva, rozpoznania pravých hodnôt, rešpektovania samého seba či inakosti), prostredníctvom percepčne nevšedných ilustrácií však aj formálnou stránkou.