Vyhľadávanie
Pozvanie na obchádzku
Miroslav Brück: Obchádzky, Ivanka pri Dunaji, F. R. & G. 2009
Ťažiskom najnovšej – v poradí šiestej básnickej zbierky Miroslava Brücka Obchádzky je prvá z troch častí zbierky, kompozične stmelená motívom cesty – časovej i priestorovej. Literárne stereotypizované asociácie domova, odchodov a návratov, rozvrhnutých na konvenčnej osi nostalgia za domovom – inklinácia k exotickému Brück prekonáva sústredením básne na samotnú cestu.
Kľúčovými vo svete poetiky Obchádzok teda nie sú východiská a závery, narodenia a úmrtia, ale miesta a priestory pri ceste či na ceste – železničné stanice, najmä tie náhodné, prespaté či zaniknuté. Týmto preskupením či zrovnoprávnením hierarchie jednotlivých bodov cesty zbierka inklinuje k postmodernému rozrúšaniu modernej interpretácie zmyslu existencie ako plynutia od začiatku ku koncu, lineárnosť a jednoznačnosť smerovania ustupuje opakovanému kruhovému pohybu detailov. Markantná je fascinácia časovo i priestorovo nelineárnym odďaľovaním existencie, autentickosti, opakovaním, podobnosťami, odmietaním jednoznačnej determinácie entít: „Zrkadlo ťa vo svojej bezradnosti / odkáže na pokračujúce zrkadlo / s plavými dievčenskými vlasmi / (tvár v celku je nedostupná)“ (s. 15). Potenciálne nekonečné odďaľovanie významu rezonuje i s Brückovým spôsobom narábania s obraznosťou – kumuláciou synonymných obrazov, pričom prenesenie obchádzky z pozadia do figúry, jej vymanenie zo sekundárnosti je spriehľadnené i metatextovo: „Dokonca aj voči sebe / klamanie a obchádzky /.../ (nemožnosť vyjadriť sa inak / ako metaforou sa stáva výhodou)“ (s. 17).
Kým druhá časť zbierky je kompozične menej zomknutá, výraznejšie do nej preniká konkrétny geografický priestor a prírodný čas, Náhodné texty tretej časti sú už len roztrúsenými poznámkami, fragmentmi, osamotenými obrazmi či zhustenými básňami – myšlienkami, ktoré zjemňujú ostrý prechod od básne na papieri k básni v čitateľovi.
Ivana Hostová
