Vyhľadávanie
José Eduardo Agualusa: Obchodník s minulosťou
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2008
Preklad Jana Marcelliová
Stretnutia s africkou literatúrou mávajú pre svoju relatívnu zriedkavosť ešte stále príchuť exotickosti. K jej popredným predstaviteľom patrí angolský spisovateľ, dramatik a novinár José Eduardo Agualusa (1960). Píš po portugalsky a žije striedavo v Portugalsku a Brazílii. Za svoju tvorbu získal viacero najmä portugalských cien.
Priznávam, že ak niekde čítam, že próza je vyrozprávaná optikou zvieraťa, zaujímam k nej skeptický postoj. Nadužívanosť tohto typu rozprávania spôsobuje obavy zo stereotypnosti a neinvenčnosti. Výpoveď gekóna Eulália bola však do istej miery prekvapením pre mňa a verím, že aj pre ďalších čitateľov. V jašteričom tele už pätnásť rokov žije tvor, ktorý bol v minulom živote človekom. Eulálio ľudské spomienky konfrontuje nielen so svojím terajším životom, ale aj s existenciou obchodníka s minulosťou. Tým nie je nik iný, ako Félix Ventura, genealóg, za úplatu vytvárajúci fiktívnu minulosť pre všetkých, ktorí o ňu požiadajú. Ventura je černoch albín, vytesnený zo spoločnosti, väčšine žien sa protiví jeho neprirodzenosť. Možno práve to vedie k tomu, aby svoje či druhých sny nesníval, ale ich vytváral, stotožnil sa s nimi, prežíval ich. Gekón Eulálio je jeho druhým ja, ktorý sa skrýva v škárach a tme a bojí sa svetla. Snívajú sa mu sny z ľudskej minulosti. Po prebudení je vždy nanovo zajatcom domu, z ktorého sa v strachu o svoj život za celú svoju jašteričiu existenciu nepohol.
Jemný a kvetnatou rečou opísaný príbeh však dospieva do bodu, keď hrôzy angolskej minulosti už nemožno vytlačiť ani zo sna, dohonia protagonistov vo chvíli, keď Félix Ventura konečne spoznáva ženu, ktorá ho dokáže akceptovať v jeho čistej romanticko-realistickej podobe. Zrazu sa vyjavuje, že vymyslená minulosť, nech by bola storako potvrdzovaná, sa vždy nakoniec zrúti ako domček z karát. Vtedy aj gekón vybojuje svoj posledný zápas: na život a na smrť s jedovatým škorpiónom. Prítomnosť ho oslobodila od minulosti. A Félix Ventura preberajúc úlohu rozprávača po štvornohom Euláliovi si začína písať denník. Opúšťa stavby z piesku a po vzore svojho predchodcu sa púšťa do hľadania stratenej lásky.
Dielo sa končí stručnými úvahami o forme a obsahu, o uvedomení si svojej podstaty. Obsah nadobúda rôzne formy, nikdy sa však nestane samotnou formou. Obsah Eulália animisticky poňatý bude vždy rovnaký, či bude Eulálio jaštericou alebo rybou alebo človekom. Podobne je to aj so snom. Zostane vždy snom, jedno či snívaným alebo vytvoreným. Aj keď vytvorený sen – kniha o obchodníkovi s minulosťou – je v tomto prípade zaujímavejší. Lebo v protiklade k názvu obchodník s minulosťou si sám pre seba vytvoril sen o budúcnosti.
V čitateľovi ešte dlho po dočítaní knihy rezonujú otázky o vzťahu vymyslenej minulosti k reálnej prítomnosti a budúcnosti a naopak o vzťahu krutej, ale nevyzmizíkovateľnej minulosti k snom o budúcnosti. Po reálnom prežití nočných mor je utiekanie sa k snom o príjemnej budúcnosti asi tým hlavným hnacím motorom ďalšieho žitia. Lenže aj krvavá minulosť bola často dôsledkom snov a utópií. Skutočne niet zo začarovaného kruhu úniku?
Angolské reálie nedávnej minulosti, zdá sa, nezmazateľne vryli vrásky do vnímavej duše autora. J. E. Agualusa naznačuje, že aj spisovateľ si pretvára minulosť podľa svojich predstáv a fantázie. Ľudia predestinovaní pre prácu s minulosťou si nezriedka sami profesionálne deformujú aj svoju vlastnú minulosť, obklopia sa chimérami. O to sú však pri stretnutí s realitou zraniteľnejší. Nezriedka na škorpióniu pravdu umierajú.
Dá sa ale život prežiť v úpeku slnka, kde sú kontúry ostré a bodavé, dá sa neschladiť sa snom v prítmí pokojného záhradného domčeka? Svojich mŕtvych pritom vždy pochovávame pod kvetiny, pod rozpálené reálne slnko.
Ľuboš Svetoň
