Vyhľadávanie
Vydavateľstvo Q111 vydalo dve detské knihy Jaroslavy Blažkovej zo šesťdesiatych rokov. Sú to diela, ktoré rýchlo zmiznú z pultov kníhkupectiev, no vždy ich tam budú hľadať ďalší a ďalší malí čitatelia.
Pri útlej knižke Mačky vo vreci sa Jaroslava Blažková zrejme inšpirovala porekadlom „kúpiť mačku vo vreci“, no prišlo jej ľúto úbohého tvora, ktorý sa nie vlastnou vinou stal symbolom negatívneho prekvapenia. V tejto rozprávke sú mačky výlučne pozitívne a symbolizujú, naopak, odmenu pre chlapca Ivana, ktorý sa ich rozhodne neutopiť, ako mu prikázala zlá Kokrhela, ale zachrániť. Múdry Ivan na svojej ceste od zlej babizne odpúšťa neprajníkom, súcití so slabšími, pomáha, keď je niekto v núdzi, nezradí priateľov, nelení sa mu spraviť užitočnú vec, verí v dobro ľudí, rozhoduje sa spravodlivo, a keď aj nie, s pokorou si prizná chybu a ospravedlní sa. Jeho dobré skutky premáhajú zlo skryté v negatívnych postavách, až nakoniec, ako to má v rozprávkach byť, ich závisť, pýchu či pomstychtivosť definitívne roztopia. Príbeh zostáva v rozprávkovej, symbolickej rovine, ale, ako to u nekonvenčnej Blažkovej býva zvykom, úspešne sa vyhýba pátosu a zdobia ho veselé aktualizácie: konzerva pohodená „milovníkmi prírody“ v lese, spišská klobása, na ktorú vlkovi tečú slinky, futbalový štadión, kde mačky na záver predvádzajú svoj mačací cirkus.
Ohňostroj pre deduška je zase, naopak, príbeh celkom realistický: hlavnou postavou je chlapec Andrej, ďalej tu vystupuje jeho kamarát Rudo, otec a mamka, ktorí na Andreja nemajú čas, stará mama vypekajúca rodine maškrty a, predovšetkým, deduško, alebo skôr prototyp ideálneho deduška: láskavý, veselý, šikovný, múdry, taký, čo si vždy nájde čas a s radosťou ho venuje svojim i cudzím deťom. Zápletka je jednoduchá: deduško má narodeniny a treba mu vymyslieť darček, ktorý by ho bol hoden.
Mačky vo vreci vznikli v roku 1968 ako príbeh na pokračovanie do časopisu Zornička. Ohňostroj pre deduška vyšiel knižne v roku 1962 a niekedy nás pri čítaní ovanie atmosféra bývalého režimu. Oslavne-heroickú príchuť (či skôr pachuť) má opis továrne „najväčšej v meste“, v ktorej pracuje deduško a kde „ako spokojný kocúr pradie strašne veľký stroj“, aby si deti večer pred spaním mohli z rádia vypočuť rozprávku. Druhé prekvapenie – čitateľ sa na konci knihy dozvie, že ten „deduško“ vlastne oslavuje päťdesiatku. A že toľko má pravdepodobne aj stará mama, čo večne len pečie, varí a (láskyplne) hreší všetky bytosti mužského pohlavia.
No kým vek je len faktom, charakter postáv svedčí najmä o stereotypoch, do ktorých autorka, napriek svojej povesti rebelky a lámačky tabu, vkĺzla akosi príliš ľahko. Okrem spomínanej starej mamy je tu ešte pekná mama, ktorá vláči bezmocného ocka po návštevách a poriadne neje, aby zostala štíhla, alebo Mirabela, dievča od susedov vo volánovej sukni, ktorá piští, kradne a žaluje. Prečo sa autorka rozhodla nevytvoriť ani jednu nasledovaniahodnú pozitívnu ženskú postavu, zostáva záhadou. A je to veľká škoda, lebo Blažkovej rozprávanie je ináč vtipné, jazykovo aj motivicky nápadité, nemoralizuje a na svet pozerá optikou detí, ktoré nechcú ublížiť, len túžia po pochopení, láske a pozornosti. Ako všetky deti.
Knižky dopĺňajú rovnako nekonvenčné ilustrácie Martiny Matlovičovej a tvoria spolu peknú sériu jednej z najoriginálnejších slovenských autoriek literatúry pre deti.
Eva Palkovičová
