Recenzia
Slavomír Ondrejovič
30.05.2008

Obrátený slovník cudzích slov - Peter Oravec - Slovník naopak

Slovník naopak

Slovník naopak

Peter Oravec: Obrátený slovník cudzích slov, Bratislava, Epos 2007

  Peter Oravec pripravil slovník, o ktorom sa dá povedať, že z hľadiska žánru nemá na Slovensku obdoby a výnimočný je dokonca aj vo svetovej lexikografickej spisbe. Ale ak je to tak, ak máme pred sebou unikát, nevyčerpáva sa tým jeho hodnota? Neostáva len lexikografickou kuriozitou? Má vôbec takýto slovník – z bežného pohľadu postavený vlastne na hlavu – aj praktické využitie?

  Trochu zjednodušene by sa dalo povedať, že kým slovníky cudzích slov sú lexikografické príručky, ktoré cudzie slová vysvetľujú, resp. k cudzím slovám uvádzajú ich slovenské ekvivalenty, v prípade obráteného slovníka cudzích slov je to práve naopak. Postupuje sa od domácich slov k slovám cudzieho pôvodu. Podľa autora cudzie slová sú korením každej vety či každého textu. Pravdaže, takéto niečo môže povedať len niekto, kto nevychádza z konceptu „čistého“ jazyka, kto vie, že „čistý“ jazyk vlastne nejestvuje, ale že hodnotu výrazových prostriedkov je rozumné merať skôr ich funkčnosťou, užitočnosťou, zrozumiteľnosťou a estetikou. Cudzie slová sú nezriedka úsporné, zavše úspornejšie než domáce, presné, neraz sú zbavené nežiaducich súvislostí a konotácií. Vlastne aj ony sú súčasťou slovenského národného jazyka a aj ony – ak sa vyskytujú v primeraných dávkach – poskytujú slovenskému textu pestrosť a presnosť. Aj vďaka nim vieme vyjadriť svoje myšlienky a pocity primeranejšie, priliehavejšie. Inokedy môžu byť takýmito výrazovými prostriedkami práve domáce slová najrozmanitejšej štylistickej hodnoty, len treba trafiť to správne slovo. Ako to už kedysi povedal Mark Twain: rozdiel medzi správnym a približne správnym slovom je taký ako rozdiel medzi žiarou blesku a blikotom svätojánskej mušky.

  Autor nie je profesionálnym lexikografom. Ale obrátený slovník cudzích slov je napriek tomu dielo vydarené a osožné a svojím rozsahom (vyše tisíc strán!) aj neobvykle bohaté. Možno by sa dalo vyčítať autorovi, že do jedného hniezda zaradil synonymá, teda skutočné ekvivalenty, ale aj paronymá, heteronymá a hyponymá, že si veľmi nevšimol lingvistické diskusie o synonymii v jazyku. Možno z hľadiska metodologickej čistoty sú heslá trochu premiešané, ale užitočnosť informácií pre čitateľov je nesporná. Ak napríklad heslo socha má ekvivalenty statua, figúra, skulptúra, reliéf, busta, tanagra, kolos, sfinga, paládium a ešte ďalších najmenej tridsať výrazov, smer má okrem koncepcie, doktríny, línie, mainstreamu ešte ďalších vyše sto ekvivalentov. Vydavateľstvo Epos ponúklo čitateľom originálne a prospešné lexikografické dielo.

Slavomír Ondrejovič