Vyhľadávanie
Ivan Gerát: Obrazové legendy sv. Alžbety, Bratislava, VEDA 2009
Meno sv. Alžbety ako jednej z veľkých postáv kresťanského stredoveku sa spája s predstavou minimálne trojitého symbolického transferu: po prvé, narodila sa roku 1207 ako dcéra uhorského kráľa Ondreja II. v Uhorsku a ako mladé dievča sa vydala za syna durínskeho landgrófa, vďaka čomu sa po smrti a kanonizácii v 30. rokoch 13. storočia, stala sväticou, o ktorú sa mohli a dodnes môžu deliť dva stredoeurópske regióny. Po druhé, jej skutky milosrdenstva, starostlivosť o chorých a chudobných, sa stali symbolom charity a solidarity, prechádzajúcej naprieč spoločenskými stavmi, sv. Alžbeta môže teda zároveň byť aj akýmsi „historickým životným ideálom“. A po tretie, svojimi skutkami podnietila zakladanie nemocníc, čo znamenalo pre stredovekú Európu enormný kultúrotvorný impulz.
Práve symbolická hodnota diania, vyžarujúca ponad veky z postavy sv. Alžbety, tvorí myšlienkový základ umelecko-historickej monografie Ivana Geráta. Názov knihy Obrazové legendy sv. Alžbety indikuje spojenie medzi obrazom a legendou: obrazy sv. Alžbety, ktoré vznikali v období po jej smrti do reformácie, sa spolupodieľali na tvorbe legiend o tejto svätici. Písomné záznamy, ako napríklad Teodorikov zápis, nemusia mať pritom v jednotlivostiach legiend primát. Dôležitú úlohu zohrávajú aj interpiktorialita, odkazujúca na presieťovanie topoi v obrazoch svätých v dejinách západného umenia, tiež vnútorné zákonitosti obrazových médií a rovnako konkrétne historické a spoločenské kontexty tvorby legiend.
Práca má prísne členenie. Prvá, najobsažnejšia časť sa venuje stvárneniam jednotlivých štácií života sv. Alžbety na najdôležitejších obrazových cykloch stredoveku – od plastického zobrazenia na zachovanom relikviári, cez monochromatické zobrazenia v Krumlovskom kódexe, cez zobrazenia na čiastočne poškodenom neapolskom a na úplne zachovanom lübeckom obrazovom cykle, na miniatúrach Sevillského rukopisu až po retabulum z košického Chrámu sv. Alžbety, ktorému sa autor venuje s akríbiou a láskou nielen kvôli tomu, že sa nachádza v našej krajine, ale aj preto, lebo z umeleckého hľadiska predstavuje mimoriadnu hodnotu. Autor ukázal, že akousi pomyselnou syntézou zobrazení na rôznych obrazových cykloch možno vďaka umelecko-historickým metódam obsiahnuť široké spektrum legiend okolo sv. Alžbety; tie sa svojou farbitosťou vyrovnajú bohatstvu ľudského života, ktorý sa tak či onak nikdy nedá uchopiť v celistvosti.
Druhá a tretia časť práce tvoria úvahy na tému mediálnosti a spoločenských kontextov. Gerát hovorí o podmienenosti obrazového stvárnenia legendy sv. Alžbety rôznymi nosičmi (vitráže, sochy, maľby, kresby) a aj o pôsobení zobrazení v rôznych médiách na človeka neskorého stredoveku. V kapitole venovanej kontextom sa nachádza takisto podnetná úvaha o sociokultúrnych súvislostiach 24 obrazov na košickom retabule. Autorov pohľad prekračuje umelecko-historickú problematiku zobrazenia sv. Alžbety a poukazuje k európskym dimenziám umeleckej kultúry na Slovensku.
Adam Bžoch
