Vyhľadávanie
Levoča, Modrý Peter 2011
Milčákovské príbehy pripomínajú v čomsi výjavy barokových obrazov. Obyčajne sa pohybujú na hranici reálneho a fantastického sveta. Výraznejšie vyznieva plán fantastický, mýtický či mystický. Plán reálneho je zachytený prostredníctvom „výsekov“, scén. O živote hrdinov sa hovorí len v náznakoch. Ich slová, rovnako ako ich konanie majú často symbolický charakter. V niektorých prípadoch takmer výlučne. Platí to aj o najnovšej knihe Obrov brat.
Obri sú mýtické bytosti, a tak je ich spojitosť so svetom mýtických symbolických odkazov prirodzená. Symbolický je vzťah jedného z obrov ku chlapcovi Benonovi. Jednak ako k zástupcovi ľudského rodu a aj v iniciačnom zmysle – ako prípravy na život v dospelosti. Predstavme si Benona ako 8 – 9-ročného chlapčeka, ktorý sa začína zoznamovať so životnými úlohami a s praktickými zručnosťami (zakladanie ohňa, príprava jedla, princíp existencie vzťahov, vzájomná starostlivosť a spolunažívanie priateľov). Obor si ho priateľsky nosieva na pleci. Tento obraz možno čítať ako symbol ochrany a starostlivosti väčších, dospelých o dieťa, ale aj ako generačné odovzdávanie. Chlapec sa z bezpečnej vzdialenosti (na obrovom pleci) zoznamuje so svetom. Obor mu poskytuje opateru a vzťah. Prejavuje mu dôveru. Dovoľuje mu priblížiť sa. Dokonca si od neho nechá ískať vo vlasoch.
Ískanie vo vlasoch v ľudových rozprávkach je rituálnym aktom. Obyčajne sa spája nielen s upokojením, oddychom „obrov“ - živlov (vetra, slnka), ale aj so získavaním tajomstiev, ktoré sú dôležité pre ľudských hrdinov. V tomto zmysle je symbol použitý aj v Milčákovej rozprávke. Pri ískaní vo vlasoch Benon zvedavo nazrie obrovi do ucha. Nájde v ňom spať vrabca. Nedá mu to a vyberie ho. Neporušil tým niečo?
Motívy blízkosti a odovzdávania tajomstiev sa spájajú s otázkou osobných hraníc. Problematika hraníc patrí k ústredným témam vnútorného vývinu a dospievania detí. Učia sa ich rešpektovať. Vzťahy, spolunažívanie sú determinované hranicami. Patrí k nim aj hranica osobnej intimity, bezpečia. Dieťa vábi prekročiť ju. Aj Benon prestúpil hranicu privátneho priestoru obra. Porušenie hraníc však prináša dôsledky. Vrabec manipulatívne vstupuje Benonovi do svedomia. Presvedčí ho, že obor ho za zvedavosť potrestá. Benon je neskúsený. Dá sa na útek. Prichádza tak o „otcovskú“ ochranu obra. Opäť symbolická ilustrácia. Ako možno túto situáciu interpretovať?
Útek od obra je symbolom zlého svedomia. Pocity viny v Benonovi zabíjajú dôveru v priateľstvo obra. Benon odkryl tajomstvo, ktorého rozmery dopredu nepozná. Útek od obra sa stane teda aj cestou poznania. Predstavuje tiež prvý životný kontakt s rýdzim zlom.
Kto je vlastne vrabec? Vtáci patria k významným mytologickým symbolom. Napríklad v nórskej mytológii sa objavujú dvaja havrani Hugin (myšlienka) a Munin (pamäť) ako súčasť života praotca, boha Odina. Každý deň ich vysiela do sveta, aby mu priniesli zvesti. Vrabec z obrovho ucha nemá síce dočinenia priamo s nórskou mytológiou, podobne však, ako spomenutí havrani, patrí k tým, ktorí počúvajú zvesti. Milčák príznačne svojmu autorskému rukopisu odkrýva prostredníctvom nenápadných detailov jeho padlý, démonický charakter. Vrabec sa totiž nestará o správy. Zaujímajú ho klebety a zrejme predstavuje potencionálne pokúšanie, hrozbu.
Symbolický plán Milčákovho rozprávania je bohatý na významy a súvislosti. Myslím, že je adresný pre dospelého alebo staršieho, skúsenejšieho čitateľa, ktorý dokáže ich hĺbku dešifrovať. Podľa britského bádateľa Setha D. Kunina, ktorý sa zaoberá dimenziami mytologických textov, takéto príbehy nie sú určené na okamžitú recepciu. Princíp ich prijímania je postavený na opakovanom čítaní a rozprávaní. Pre dieťa sa teda otvára priestranstvo, v ktorom sa spočiatku bude pohybovať intuitívne, menej uvedomele než poučený dospelý čitateľ. Ale aj to je cieľom symbolického rozprávania. Milčákova kniha nepriamo hovorí o bezpečnom závetrí dospievania. Verím, že malí Benonovia nakoniec prídu k tomu, že moc nad zákerným vrabcom je v ich vlastnom rozhodnutí „poslať vrabca späť do obrovho ucha“.
