Vyhľadávanie
Režisérka a publicistka Maja Hriešik (1978) sa narodila v Srbsku, od roku 1997 žije a pôsobí v Bratislave. Knižne jej vyšli eseje na tému dramaturgie v súčasnom tanci a divadle Telesnosť európskeho divadla. Kniha Obvinenie (Vydavateľstvo Tatran) je jej románovým debutom.
Hudobník, scenárista, básnik a textár Maroš Hečko (1967) vydal knihu poviedok Vyhorení, spolu s Michalom Havranom napísal román Kandidát, ktorý bol aj sfilmovaný. V románe Obvinenie spracúva spoločne s Majou Hriešik príbeh nespravodlivo obvineného väzňa.
Titul obsahovo korešponduje so súčasným trendom na slovenskom knižnom trhu, keď spisovatelia cielene odkrývajú niekedy až neuveriteľné zlyhania zo strany štátu či inštitúcií. Ich obeťami sa pritom zvyčajne stávajú obyčajní ľudia. Jedným z nich je aj Vladimír Otčenáš, otec dvoch malých dievčat, ktorého manželka obviní zo sexuálneho zneužívania vlastných dcér. Vo väzení neprávom strávi trinásť mesiacov, jeho pripomienky pri dokazovaní neviny akosi nikto nechce vypočuť...
Byť obvinený z trestného činu, ktorý človek nespáchal a ktorý je navyše nafingovaný takou blízkou osobou, predstavuje veľkú skúšku psychiky a vnútornej sily jednotlivca. Na pokraji síl sa preto v určitých momentoch ocitá aj hlavný hrdina: „Moja obhajoba nemá zmysel. Ukrižovali ma.“ V momentoch, keď nevinný Otčenáš zdieľa celu s kriminálnikmi, vyplávajú na povrch rôzne paradoxy. Všetci väzni – invalidi, dôchodcovia, vrahovia – musia existovať v rovnako dezolátnych a nehumánnych podmienkach a stávajú sa seberovnými. Za mrežami je totiž každý len stroho vnímanou entitou s číslom namiesto mena.
Kniha vám takpovediac strhne z očí naivnú pásku, ktorá človeku bráni vidieť v hĺbke skrytú realitu. Prinúti vás cez svoje riadky okúsiť chladné a nehostinné podmienky v slovenských väzniciach. Priamo na osude neprávom obvineného muža si priblížite systém vyšetrovania v krajine, ktorý, žiaľ, v niektorých prípadoch zlyháva. Titul je písaný denníkovou formou, čo umocňuje jeho autenticitu a pomáha vžiť sa do skutočného príbehu Vladimíra Otčenáša, ktorému „vnútorný hlas našepkával, že má vo väzení jedinú starosť – prežiť“.
Zámerom dvojice autorov bolo poukázať cez konkrétny príbeh na konkrétne pochybenia zodpovedných inštitúcií. Treba uznať, že svoj cieľ splnili.
