Vyhľadávanie
Peter Karpinský: Med z ľadových kvetov
Bratislava: Perfekt, 2019
Vraciame sa späť do detských čias, keď nás znervózňovala dominancia dospelých či štvala prezývka „krpec“. Keď sa na Vianoce zrazu dialo niečo čarovné. Do času, keď bezpochyby uveríme, že existujú snehové motýle, ktoré jedia med z ľadových kvetov na zmrznutých oknách.
Peter Karpinský vydal po úspešných knihách Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali (2001, 2018), Teta Agáta a jej mačacia sedmička (2017), Sedem dní v pivnici (2011) a i. v roku 2019 vo vydavateľstve Perfekt novú knihu pre deti a mládež s názvom Med z ľadových kvetov. Ocitáme sa v reálnom svete, v živote dvoch chlapcov, Matúša a Richarda, ktorí prichádzajú za dedom na chalupu. Navonok nevinná príhoda rozprávajúca o v súčasnosti typickom bytí bez pre nás nevyhnutných vecí – mobily, televízory, vleky a pod. Anotácia na zadnej strane upozorňuje, že „celý tento výlet môže mať strašné následky. Naozaj spôsobia, že už nikdy nebudú Vianoce a že svet, aký ho poznáme, sa skončí?“
Úvodom deja nás autor drží v predstave, že ide o realistický model vyrozprávania príbehu, vychádzajúci z toho, ako ovplyvňujú médiá a život v meste terajšie deti a mládež. Tematika závislosti od technológií a komfortného bytia je prezentovaná cez postavu ôsmaka Richarda. „‚Šetri si mobil, aby sa ti nevybil,‘ upozornil ho otec. ‚Veď si ho u deda dobijem.‘ ‚No...‘ zatiahol otec. ‚Čo no?‘ ‚Dedo v chalupe nemá... elektrinu.‘ ‚Čože?!‘ Richard od prekvapenia zabudol zavrieť ústa. ‚Nemá elektrinu? To akože...?‘ Pomaly mu začala dochádzať celá tragédia tejto informácie. ‚To akože nemá ani telku a ani internet?!‘ ‚Nie.‘“ (s. 10). Jeho postoj sa nezmenil ani vtedy, keď sa už situácia okolo nudného pobytu u deda začala meniť. „Chlapci stáli pri drevenom rebríku, ktorého koniec sa strácal v tme pod strechou. ‚Choď prvý. Bol to tvoj nápad,‘ pobádal Matúš brata. ‚Pre mňa, za mňa,‘ odfrkol Rišo a položil nohu na prvú priečku. ‚Ale lampáš mi nechaj tu dole!‘ ‚Zbláznil si sa?! Veď sa potme zabijem!‘ ‚Posvieť si mobilom.‘ ‚Už mám len 30 percent, musím šetriť baterku.‘“ (s. 23).
Napriek novým okolnostiam, sa Richard neprispôsobuje úplne. Čiastočne si zachováva svoj rozumový postoj. „‚Mohli by sme skúsiť,‘ zamyslel sa Snežný motýľ, ‚predbehnúť svetlo svitania.‘ ‚To predsa nie je možné,‘ oponoval mu Richard. ‚Nič nemôže byť rýchlejšie než svetlo. Učili sme sa to.‘“ (s. 114). Karpinský čitateľa konfrontuje s racionálnym a empirickým oproti tomu, čo dokázané nie je. Slovne sa dištancuje, čím zachováva istú mieru relevantnosti dokázaným faktom, avšak vzápätí poskytuje fantázii voľný priebeh. „‚Keď ste sa to učili, tak to musí byť pravda,‘ pripustil motýľ už tretí raz počas tejto noci. ‚Ale pre istotu sa pevne držte.‘“ (s. 114).
Protipólom k postave Richarda je jeho mladší brat Matúš. Autor však pri ňom balansuje medzi „Richardovým – racionálnym“ spôsobom fungovania a „detským – fantazijným“. „‚Ale potom na Vianoce neuvidíme žiadne rozprávky,‘ zamiešal sa do rozhovoru Matúš. ‚Neboj sa, dedo ti nejaké porozpráva. Vieš, koľko ich vie? Napríklad o jamipige a strašivtákoch, o vílach a škriatkoch...‘ ‚Čo je to jamipiga?‘“ (s. 10). V priebehu deja sa Matúš naplno oddáva viere v rozprávkové bytosti a paralelný, rozprávkový svet. Nestavia si hranice, nezväzuje sa. „‚Čo keby sme ju (vianočnú hviezdu) zahnali späť na dedovu povalu?‘ navrhol Matúš. ‚Môžeme to urobiť ako americkí kovboji, keď ženú pred sebou stádo dobytka.‘“ (s. 106). Karpinskému sa vďaka dvom odlišným postavám (i keď nie striktne bipolárnym) podarilo naznačiť problematiku utlmenia detskej predstavivosti a rozvíjania či skôr viery vo fantáziu.
Takýto princíp sa stáva ústredným motívom. Výstavba textu funguje na báze reálnosti a predstavivosti, čo načrtá aj retrospektívne vyrozprávanie deja. Autor postupuje od príchodu na dedovu chalupu, cez zmenu povahy deja (prítomnosť rozprávkových postáv, magické schopnosti, boj dobra so zlom a snaha prinavrátiť späť to, čo je potrebné na zachovanie pokoja a víťazstvo dobra) späť k príchodu, tentoraz však poznačeného udalosťami, ktoré sa možno stali a možno nestali. K línii reálnosti využil autor biblický príbeh o narodení Božieho syna. Jeho podstatu vsadil Karpinský do nových podmienok a naznačil, čo mu predchádzalo v roku, keď sa Matúš a Richard ocitli na Vianoce u deda. Prichádzame do kontaktu s troma kráľmi – Gašparom, Melicharom a Baltazárom, snažíme sa o prinavrátenie „vianočnej hviezdy“ späť do truhlice dovtedy, kým nepríde jej čas a v náznaku z diaľky zazrieme aj putujúcu manželskú dvojicu. Všetko v náznakoch a s prisúdením nových úloh.
Základným princípom tejto knihy je súvzťažnosť medzi realitou a fikciou, t. j. medzi aktuálnymi okolnosťami bytia a fantazijnými prvkami, koncipovanie dvoch príbehov do jedného uceleného obrazu na pozadí súrodeneckých vzťahov a prostredia mimo mesta.
Dynamická súhra skutočného a vymysleného odkryla nutnosť, ktorú zažívame pri každom odtrhnutí sa od čisto rozumového… že niekedy sú veci iné, ako by sme čakali.
