Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2011
Preklad Zuzana Drábeková
Sofi Oksanen (1977), dcéra fínskeho otca a estónskej matky (tá v mladosti emigrovala zo Sovietskeho zväzu do Fínska), podáva v Očiste strhujúci obraz sovietizácie Estónska, ale aj nemenej strhujúci obraz zo života krajiny po rozpade Sovietskeho zväzu. Už jej vstup na literárnu scénu (romány Stalinove kravy a Baby Jane) vzbudil pozornosť literárnej kritiky, a to dosiaľ tabuizovanými témami a spôsobom rozprávačstva, v ktorom sa prelína drsnosť s poetickosťou, reflexívnosť s dejovou dramatickosťou.
Tieto príznaky charakterizujú autorkin rukopis aj v jej treťom románe Očista, ktorý vznikol prepisom rovnomennej divadelnej hry (Oksanen vyštudovala Divadelnú akadémiu v Helsinkách, čo sa nepochybne premieta do jej rukopisu). Na pozadí krutej spoločenskej reality, tak tej minulej, ako z iných dôvodov aj tej súčasnej, autorka v Očiste vykreslila dramatické príbehy troch pokrvne, ale aj osudovými náhodami zviazaných žien – sestier Aliide a Ingel – a Zary, Ingelinej vnučky. Okrem týchto pút spája protagonistky aj rodinné tajomstvo, každá z nich si ho nesie v sebe. Autorka ho odhaľuje dômyselnými postupmi pri výstavbe románu len po čiastkach, čím zvyšuje napätie pri čítaní. Očista je takmer detektívnym rozprávaním o láske, o túžbe po nej a jej nenaplnení, o nenávisti a pomste, ale rovnako je rozprávaním o vine, hriechu a treste, pričom celé rozprávanie je rámcované tvrdosťou, s akou do intímnych príbehov zasahuje spoločensko-politická realita.
Jadrom zápletky je láska dvoch sestier k jednému mužovi, ktorý sa však jednoznačne rozhoduje pre zručnejšiu, všetkými obdivovanú Ingel. Jeho rozhodnutie má dôsledky na život oboch žien, Aliide sa vo všeobecnej atmosfére strachu, pocitov ohrozenia (napríklad z prekvitajúceho udavačstva) zištne vydáva za komunistického funkcionára, čím chce získať istotu, že nikdy sa nezopakuje jej skúsenosť s praktikami, ktoré zažila pri jednom výsluchu… Sama, vydajom ochránená, však v kritickej situácii nezachráni sestru s malou dcérou. Dopustí, dokonca s istým zadosťučinením, ich transport na Sibír v nádeji, že konečne bude môcť prežívať naplno vzťah s milovaným mužom, ktorého spoločne pre jeho protisovietske postoje ukrývali…
Nemenšia dráma sprevádza život Ingelinej vnučky Zary, ktorá sa po páde totalitného systému dostane do rúk mafiánskej dvojice zneužívajúcej naivné dievčatá a bola nútená k prostitúcii. Obrazy zo života týchto, zväčša nedobrovoľných prostitútok, ktoré zakúšajú neuveriteľné fyzické a psychické násilie, vyrážajú dych rovnako ako obrazy krutých praktík zastrašovania a ovládania v sovietskom Estónsku. Oksanen nešetrí detailmi, čítanie románu priam núti k spoluprežívaniu udalostí, či sa už odohrali v nedávnej histórii alebo v prítomnosti.
Nie náhodou získal tento román hovoriaci aj o estónsko-ruskom vzťahu či o estónskej identite ocenenia na domácej i zahraničnej pôde, stojí za to siahnuť po ňom a veriť, že čoskoro sa v rovnako kvalitnom preklade objaví aj ďalšie autorkino dielo.