Vyhľadávanie
Enzo Bernardini: Odhalené tajomstvá starých civilizácií
Bratislava, Príroda 2007. Preklad Miroslava Bariaková
Z obálky publikácie hľadí do diaľav Sofia (bohyňa múdrosti) postavená v priečelí Celziovej knižnice v Efeze (2. st. n. l.). Priam symbolicky to vyjadruje metódy aj ideu tohto encyklopedického sprievodcu dejinami, vhodného do každej rodinnej knižnice, ktorá na to ani nepotrebuje byť taká veľká ako Celziova... Pohľad Sofie akoby symbolizoval diaľku čias, keď sa raz archeológia svojimi špecifickými metódami dostane k tajomstvám dávnych vekov a človek súčasnosti sa ponad tisícročia dotkne seba samého cez jaskynné maľby, kamene Stonehengu, sošky, sochy, pyramídy, reliéfy, mestské i chrámové komplexy. Zároveň sa v Sofii skrýva idea múdrenia, k čomu stránky tejto knihy priamo pozývajú. Jej obsah, ako sa dočítame v úvode, určil výber 60 najvýznamnejších archeologických nálezísk na svete. Autor ich prehľadne štruktúroval podľa chronológie aj podľa geografie. Preto sa prvá kapitola venuje kolíske ľudstva, rokline Olduvai v centrálnej Afrike s kamennými nástrojmi našich najstarších predkov a posledná múzeu – Ironbridge Gorge Museum –, ktoré predstavuje prvý železný most na svete a tri múzeá zamerané na priemyselnú revolúciu v Anglicku. Medzi týmito časovými krajnicami sa rozprestierajú osudy našich predkov z rôznych oblastí sveta – pre lepšiu vizuálnu orientáciu nájdete na začiatku mapu sveta s vyznačením všetkých opisovaných lokalít. Na konci knihy sú tieto lokality usporiadané v geografickom registri. Za ním nasleduje slovníček pojmov archeológie, architektúry, histórie, religionistiky a náboženstva; napr. „Ka – Životná sila každého jedinca, ktorá podľa viery v starovekom Egypte po smrti opúšťala telo“.
Štyri kapitoly: Pravek a staroveký Egypt, Antický vek – od Grékov k Rimanom, Ázijské a americké civilizácie, Stredovek a súčasnosť predstavujú známe a veľké epizódy svetových dejín (Egypťania, Gréci, Rimania, Číňania), ale aj menej známe, no o nič menšie: osídlenie kanadského ostrova Newfounland Vikingami ešte pred objavením Ameriky Krištofom Kolumbom. V knihe majú však miesto aj malé epizódy dejín, ktoré sa až v dôsledkoch stali veľké. Hovoríme o prirodzene mumifikovanom tele z doby medenej, o Ötzim z Álp – pred vyše päťtisíc rokmi sa stal obeťou zločinu štyroch násilníkov. Až roku 1991 globálne otepľovanie roztopilo ľadovec z jeho pozostatkami a poskytlo vedcom dovtedy nebývalé možnosti výskumu v oblasti histórie a vďaka zachovanému mozgu a krvi aj v genetike. Okrem spomenutého má kniha aj kapitolky o úplne neznámych fenoménoch. Určite sem patria témy z exotických kútov sveta – upozornime na Veľkonočný ostrov so svojimi typickými moai, veľkými ľudskými bustami z lávového kameňa, o ktorých síce už vieme veľa, ale tabuľky rongorongo s neznámym písmom zostávajú záhadou. Zatiaľ sa podarilo na jednej z nich identifikovať lunárny kalendár.
Už krátke prelistovanie či skusmé začítanie presvedčí o kvalitách knihy z Prírody. Veď popularizačné rozprávanie o faktoch svetových dejín s istou dávkou tajomnosti a s niekoľkými novými zisteniami, povedzme, rekonštrukcia tváre faraóna Tutanchamóna, má čaro toho pravého orechového knižného objavovania.
-rm-
