Recenzia
Erika Hubčíková
22.07.2014

Odmietam - Per Petterson

Preklad Petra Mikulášová
Vydavateľstvo Slovart 2014

Hrou náhody sa v jedno chladné septembrové ráno Jim a Tommy, kedysi priatelia na život a na smrť, opäť stretnú: Tommy, šoférujúc svoj nový Mercedes, na moste cestou do práce znenazdajky v mužovi v zodratom námorníckom kabáte spozná Jima, zabratého do rannej rybačky. Keďže si po výmene niekoľkých zdvorilostných fráz už nemajú veľmi čo povedať, náhlivo sa lúčia, ponechávajúc tak svoju ďalšiu potenciálnu schôdzku len na rozmarnosť osudu. Opovážlivo riskujú – veď od ich ostatného stretnutia ubehlo už skoro tridsaťpäť rokov... Nečakané randevú na moste u oboch spúšťa nezastaviteľný (a vlastne nimi nikdy ani nezastavený) vír spomienok na dávne časy a ich neľahké detstvo...

Nórsky spisovateľ Per Petterson vo svojom momentálne najčerstvejšom románe Odmietam siaha hneď po niekoľkých témach: priateľstvo, komplikované rodinné vzťahy, ľudská prirodzenosť (často vzdorujúca svojmu životnému údelu) či vplyv vlastnej minulosti na naše ďalšie konanie. Jeho unikátny štýl je dôkazom toho, že tieto témy sú iba zdanlivo literárne opotrebované. Petterson si potrpí na neustále prelínanie rozprávačov i časových rovín príbehu, pričom dobre načasované autorove opisy protagonistami prežívaných udalostí a z toho plynúcich rozhodnutí až vo svetle neskorších skutočností vyjavia svoju pravú dôležitosť a dosah. K emocionálnemu vyburcovaniu čitateľa však vskutku nepotrebuje nápadne okázalé pisateľské rekvizity: románová fabula stojí na viac než realistickom podklade – veď hlavné postavy nie sú hrdinami s až tak zriedkavým životným príbehom; jazyk je zas elegantný, ale i účelovo prostý, priamy – v snahe dospieť k pointe tak nie je potrebné načahovať sa po filtri nefunkčných básnických obrazov, navyše, o to autentickejšie rozprávanie v podaní jeho románových rozprávačov vyznieva. Pettersonov citlivo a ľudsky vnímavo napísaný román je tak verným odrazom života samotného – plný bolestných a nevysvetlených zvratov, s nádychom ticho trpenej všednosti, presýtený otázkami – no s pribúdajúcim vekom odovzdane formulovaných už bez nedočkavých otáznikov dožadujúcich sa okamžitej odpovede. A podobne ako život sám je i príbehom s otvoreným koncom...