Vyhľadávanie
Odpísané osudy
Slavo Kalný: Odpísaní, Bratislava, Fortuna Print 2006
Kniha mala vyjsť už pred desaťročiami, no nevyšla z dôvodov normalizácie a pre vtedy kontroverzný obsah a nepohodlné témy. V roku 1970 už pripravená do tlače bola zošrotovaná. Po rokoch vychádza nie v pôvodnom, ale prepracovanom znení. Kalný sa v reportážach zameriava na ľudí. Za povšimnutie stoja osobité osudy učiteľov preškolených za pravoslávnych popov. Reportáž s príbehom dekana gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty v Prešove je kaleidoskopom rozličných povolaní, ktorými musel prejsť, kým bol skutočne uznaným kňazom a človekom. Pôsobivý príbeh obsahuje reportáž s názvom Sobášny kočiar. Učiteľ Kováč na Slovensko dopravil slovenských kolonistov z obce, ktorá mala byť pričlenená k Sovietskemu zväzu. Svoju manželku a deti poslal vopred, on zostal. Trvalo dva roky, kým sa vrátil späť spolu s rodinami kolonistov a ich majetkom. Veľmi svojský je tiež text Antikvár Beskid. Postava antikvára Beskida je nútená prispôsobiť sa spoločenskej atmosfére, no dopláca na svoju ľudskú povahu, aj keď sa podriadi. Pod názvami Reportér z vlčieho lazu, Óda na radosť sa ukrývajú príbehy dvoch osobností: reportéra Gavrila Gryzlova a riaditeľa hotela Magnólia v Piešťanoch. Obaja boli Kalného priatelia. Kalný však nezabúda ani na seba. Odhaľuje aj svoj osud v období, keď ho ako reportéra neprijali v Moskve. Nestojí v popredí, hoci sa stal námetom pre jednu kapitolu. Jeho prítomnosť je citeľná v monologických pasážach. Strieda úvahovosť a príbehovosť, ktoré sa vlievajú do jednoliateho celku. To, čo robí text sugestívnym a strhujúcim nie je iba pripomenutie spoločenskej atmosféry a nepriazne doby. Vtedajšiu atmosféru a obdobie približuje cez svojich protagonistov. Je to najmä priblíženie drám ľudských osudov a pravdivosti doby. Pre mňa, ako čitateľa je kniha objavná najmä vo faktografii udalostí okrajových lokalít východného Slovenska a dolnej zeme. Dalo by sa povedať, že to, čo spája väčšinu jednotlivých protagonistov je skromnosť ich povahy, ľudské činy, hodnotové a mravné postoje, ktoré neustúpili strachu pred zastrašovaním. Ich nepokoriteľnosť je nadčasová a inšpirujúca. Nájdu sa medzi nimi i takí, ktorí boli persona non grata hodnotovo i ľudsky. Už som spomínala, že spojivkom príbehov je človek – v príhovore to Kalný aj sám vysvetľuje: „...vskutku odpísaný človek. ...nad názvom knižky Odpísaní... som nemusel dlho premýšľať.“ Myšlienky by sa mali uberať smerom k obsahu knihy.
Lucia Blažeková
