Recenzia
Ľuba Kukučková-Nitrová
09.08.2010

Odpočúvaní. Nemeckí vysokí dôstojníci v britskom väzení (1942-1945) - Sönke Neitzel - Vzdialené i blízke dejiny

Sönke Neitzel

Sönke Neitzel: Odpočúvaní. Nemeckí vysokí dôstojníci v britskom väzení (1942-1945)

Ikar, Bratislava 2009

Preklad Juraj Hirner, Miloš Polák, Katarína Kovačičová

Prečo existujú vojny? Lebo existujú ľudia. Nehľadajme však logiku vo vojne a vojnových zločinoch, ani v samom fakte, že sa bezdôvodne navzájom vraždia ľudia, ktorí sa možno nikdy predtým nevideli, nepoznajú sa, netušia, čo za človeka je ten nepriateľ.

Aj nepriateľskí zajatci sú však ľudskými bytosťami. S týmto uhlom pohľadu sa zrejme stotožnil jeden z najmladších profesorov v Európe, profesor moderných a najnovších dejín na Univerzite Johannesa Gutenberga v nemeckom Mainzi. Sönke Neitzel (41), ktorý súčasne pracuje ako odborný poradca v redakcii dejín nemeckej televízie, študuje dejiny oboch svetových vojen ako svoj, takpovediac, koníček. No v jeho prácach na túto tému nechýba filozofický podtext a najmä ľudský nadhľad.

Kniha Odpočúvaní je historickým dokumentom. Nie sú tu autorské príkrasy, vysvetlenia ani exkurzy. Spisovateľ mapuje zápisnice odpočúvaných súkromných rozhovorov nemeckých dôstojníkov v britskom zajatí. No na pozadí týchto záznamov sa nám odkrývajú osobnostné profily Hitlerových niekdajších najbližších spolupracovníkov, ktorí s postupom vojny zisťujú, že v prípade Hitlerovho zmanipulovania jedného veľkého národa ide o historický omyl. Nie sú to žiadni hlupáci, ktorí s vedomím, že ich britskí väznitelia odpočúvajú, púšťajú do vzduchu ospravedlňujúce frázy. Dôstojníci, väčšinou vzdelaní a kultivovaní ľudia, často šľachtického pôvodu, medzi nimi však i obyčajní vojaci, netušia nič o plošticiach, namontovaných v ich celách. A tak najprv opatrne, potom celkom otvorene kritizujú šialenstvo, ktoré vypuklo v Nemecku a svet zatiaľ nie je schopný zastaviť ho. Medzi nemeckou generalitou vyniká kritickým i sebakritickým postojom najmä generál tankového vojska, Wilhelm, rytier von Thoma. Neuspokojuje sa iba s detailným rozborom udalostí a poukazovaním na ich absurdnosť. Predpovedá aj možné následky celého vojnového šialenstva, v rozhovoroch so spoluväzňami rozoberá politickú a mocenskú situáciu v Európe. Je si vedomý, že ho môžu súdiť za vlastizradu a velezradu, no snaží sa o spoluprácu s britskou vládou, ako keby sa pokúšal napraviť aspoň časť zločinov, spáchaných v mene Führera nemeckým vojskom.  V tomto duchu píše list Churchillovi, no tragédiou veľkého britského politika je, že generalizuje vinu za vojnu a s vaničkou vyleje aj dieťa – dá sa ovplyvniť svojím poradcom a Thomov list zmetie zo stola s vyhlásením, že pruskú militantnosť treba potlačiť všetkými dostupnými prostriedkami.

Proti von Thomovi stojí tiež šľachtic, Friedrich, slobodný pán von Broich, ktorý síce navonok súhlasí s Thomovými odvážnymi návrhmi, ale v hĺbke duše ostáva nadutým, povýšeným predstaviteľom vyššej kasty, ktorý, ak smúti, tak iba nad zmarom cieľov druhej svetovej vojny. Neitzel využil aj odpisy rozhovorov s inými dôstojníkmi, nevyhranenými v názoroch alebo príliš zbabelými, aby čokoľvek riešili, pretože vedia, čo ich čaká. A tak sa pred nami skladá mozaika ľudských osudov, vykresľujúca psychiku nepriateľa, víťaza, neskôr rezignujúceho porazeného, no v prvom rade človeka.

Väčšina zajatcov stála neskôr pred vojenským súdom, mnohí skončili na popravisku. Paradoxné je, že najväčší zločinci dlho unikali spravodlivosti a chytili ich len náhodou. Čestní dôstojníci, ako vyslovene antinacistický rytier von Thoma, zomreli na následky vojnových a zajateckých útrap skôr, ako by stihli čo len relatívne odčiniť svoj podiel viny.

Ak sa to, pravda, vôbec dá…

Ľuba Kukučková