Vyhľadávanie
Červená lož a očistec pravdy
Sergej Kurdakov
Odpusť mi, Nataša
Bratislava, Lúč 2005
Preklad Terézia Martinová
Podzemná cirkev, tajné stretnutia veriacich v súkromných bytoch, čítanie zakázanej literatúry, rozoberanie Biblie, modlitby a bohoslužby boli aj na Slovensku v čase komunizmu živou realitou. Jednou z konštánt takéhoto života bolo aj vedomie jeho ilegality a nebezpečenstva odhalenia, hoci to jeho existenciu viac posilnilo než ohrozilo. Nie je ťažké nájsť u nás ľudí, ktorí by sa o svoje zážitky z týchto aktivít radi podelili. Ťažšie by sa nám priznali tí, ktorí proti veriacim a náboženstvu bojovali. Kniha Odpusť mi, Nataša ponúka svedectvo o prenasledovaní kresťanov práve z tejto strany. Približuje naozajstnú tvár komunistického režimu, na ktorú zabúdame, prípadne o nej vôbec nevieme, ale pri pohľade na ktorú nám po tele prebehnú zimomriavky.
Autor rozpráva vlastný životný príbeh. Jeho zámer – porozprávať ho jednoducho a bez príkras, aby čo najviac vynikla pravda – sa zreteľne odráža na úspornom, strohom štýle, ktorý akoby hovoril: k tejto veci niet čo dodať. Mladý muž, Sergej Dakov, ktorý sa narodil v päťdesiatych rokoch a veľmi skoro prišiel o rodičov, zažíva útrapy bezcitného prostredia detských domovov v Sovietskom zväze, ktoré boli továrňami na komunistov. Aj jeho podnietia nasledovať komunistické idey – jediné, čo tieto ustanovizne poskytujú svojim zverencom. Pred štartom do života sa Sergej rozhoduje medzi kariérou kriminálnika a komunistu. Presviedčame sa o tom, že vláda komunizmu, taká aká bola, by bez pomoci zločinu ani nebola možná. Sergej, osvedčený vodca komsomolcov, bdejúci nad politickou vierou a úplnou oddanosťou strane medzi študentmi, sa postupne prepracuje až na vedúceho oddielu tajnej polície, ktorá má bojovať proti veriacim. Kresťanov mu predstavia ako zákerných, nevinne vyzerajúcich nepriateľov štátu. Dakov podlieha demagógii veľmi ľahko a stáva sa horlivým vykonávateľom zvráteného a brutálneho prenasledovania podzemnej cirkvi. Absurdnosť policajných opatrení je dobre vykreslená na prvom stretnutí špeciálne vycvičeného komanda, majstrov v džude, karate a boxe s bezbrannými veriacimi, tajne zhromaždenými v byte na modlitbách. Z knihy dýcha beznádej, zdá sa, že zlo je naozaj silnejšie ako dobro, a čitateľ márne čaká na zázrak. Hrdinovo precitnutie a odokrytie pravdy o komunistických funkcionároch, ktorí túžia iba po vlastnom pohodlí a vôbec ich nezaujíma osud obyvateľov, naštrbí jeho oddanosť režimu na citlivom mieste. Dakov vidí, v akom kontraste je život kresťanov voči životu tých, ktorých sklamal komunizmus a nenašli zaň náhradu. Hrdinstvo krásneho dievčaťa Nataše prebúdza niečo ľudské aj v surovej, krvilačnej beštii. Pod vplyvom všetkých udalostí sa rozhodne ujsť z Ruska a zo lži, v ktorej žil, a začať nový život, naplnený úsilím odčiniť svoje skutky a pomáhať prenasledovaným kresťanom.
Kniha Sergeja Kurdakova nie je prvotriedny výkon, pokiaľ ide o psychologickú prepracovanosť, ale netrpí ani nadužívaním lacného sentimentalizmu. Priamočiare myslenie hrdinu korešponduje s bezduchosťou komunistického režimu ako režimu bez citu, spontánnosti a otvorenosti, založenom na lži. Príbeh nie je len silným argumentom proti tým, ktorí ho chvália, ale aj pripomenutie pre tých, ktorí už zabudli na jeho zločiny. Je veľmi dobré, že sa podarilo vydať knihu, ktorá pre jej autora znamená očistec a pre čitateľov spoznanie náboženskej politiky Sovietskeho zväzu.
Zuzana Hašková
