Vyhľadávanie
Bratislava, Perfekt 2011
Zbierka básní Odsúdená na lásku je v poradí druhou z trilógie Dany Janebovej (prvý diel s názvom Moje ruky sú láska vyšiel v roku 2009). Kniha tematicky zachytáva všetky odtiene lásky, pocity zamilovanosti i odcudzenia, radosti i smútku. Verše sú nasýtené nostalgickým sentimentom a silnou empirickou ukotvenosťou v subjektívnom prežívaní. Spoločnú majú motivickú nadväznosť. V tejto rovine ide o chronologickú postupnosť očarenie, láska, odcudzenie, rozchod, nostalgia, zmierenie sa s osudom. Výrazne subjektívna je deskripcia pocitov ženy po rozchode, ktorá sa chce zo zimy priblížiť späť k jari svojho srdca. Rôznorodosť sa prejavuje v strofickom a veršovom členení básní. Autorka koná pocitovo nielen pri výbere témy, ale aj pri verzologickej výstavbe. Kde sa jej chce, tam rýmuje, kde necíti potrebu rýmovania, tam rým opúšťa a uchyľuje sa pod ochranné krídla voľného verša. Podobne narába aj s interpunkčnými znamienkami. Často využíva kresťanskú symboliku napojenú na nosnú tému lásky, na ktorú sme predurčení a ktorá je darom od Boha. Niektoré básne pôsobia ako študentské verše, cítiť z nich očarenosť, zamilovanosť, iné vnímame ako riadky napísané rukou zrelej ženy, ktorá prežila trápenie a zmierila sa s osudom. Poetka lyricky stvárnila malé drámy ľúbostného vzťahu, prchavosť citu a nemožnosť vrátiť čas, ako aj neschopnosť dvoch ľudí spojiť, čo sami svojou vinou rozdelili. No napriek veršom nasýteným smútkom autorka nespadá do pesimizmu, naopak s vierou v srdci a s chuťou do života vyslovuje optimistické motto: „Čo bolo je zabudnuté, čo je preciťujem, a čo bude na to sa teším.“ Evidujeme časté využívanie slov preciťujem, preciťujeme – taká je aj zbierka Odsúdená na lásku, precítená, plná emócií a skúsenosti, prežitých bôľov aj radostí. Keď čítate verše, akoby sa v nich zrkadlil aj jeden z vašich príbehov. Napokon každý z nás bol stvorený a odsúdený na lásku.
