Vyhľadávanie
Eoin Colfer
A okrem toho...
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2009
Preklad Patrick Frank
Adamsovho Stopárovho sprievodcu po galaxii sme si kúpili s kamarátom roku 1992 ako vysokoškoláci napoly za dvadsať korún, potom sme knihu celú noc čítali a výbuchmi smiechu sme rušili tretieho spolubývajúceho. Roku 2009 Eoin Colfer, autor cyklu príbehov o odporne geniálnom tínedžerovi Artemisovi Fowlovi, napísal šiestu časť štvordielnej trilógie príbehov Douglasa Adamsa. Knižka pravdepodobne vznikla pri príležitosti tridsiateho výročia vydania prvého zväzku, dnes už legendárneho Stopárovho sprievodcu galaxiou. Napriek nesporne komerčnému pozadiu, ktoré čo-to vysvetľuje, písanie pokračovania takej známej série vyžaduje okrem remeselnej zručnosti i riadnu dávku odvahy a chuti postaviť sa zoči-voči davom fanúšikov, ktorých obdiv sa mávnutím čarovného prútika môže obrátiť o 180 stupňov. Colfer je dostatočne skúsený autor a čarovný prútik tvorcu drží pevne v rukách. Prináša text, ktorému možno vytknúť máločo. Azda len: nie je to Adams, ale keďže klonovanie je zatiaľ v plienkach, nič inšie sa ani nedalo čakať. Všetko funguje po starom, všetko je, ako má byť. V úvode nájdeme stručné prerozprávanie deja predchádzajúcich častí. Potom prichádzajú starí známi. Odporný egocentrik Zafod, roztržitý a nesmelý Arthur Dent, sebavedomý Ford Prefect s uterákom a Trilian, jediná dospelá ženská protagonistka. Text plynie ľahko, dynamicky, od gagu ku gagu. Zafod v poslednej chvíli zachráni Zem, ale nie celkom dokonale. Vlastne by sa mu to vôbec nebolo podarilo nebyť – v adamsovsky ladenom texte očakávanej – nepravdepodobnej udalosti: stretnutia s nesmrteľným Dlhopľantom, bytosťou známou už z predchádzajúcich pokračovaní. Dlhopľant sa usiluje uraziť všetky živé tvory vo vesmíre, pretože hľadá hranice svojej smrteľnosti. A potom... je všetko inak. Colfer napísal zábavnú a pútavú knižku, hoci čitatelia-znalci miestami musia premáhať chvíľky únavy. Colfer napodobnil Adamsa príliš dobre, lenže tým, že napodobňoval, nepriniesol nové veci. Príbeh nie je horší ani lepší, je podobný, azda možno miestami neadamsovsky rozvláčnejší, ale v každom prípade poskytuje zaujímavé detaily, pomerne prekvapivú pointu i antipointu. Nesporným Colferovým vkladom je rozvinutie a prehĺbenie postavy Náhody – aj tu je zjavné, že písaním kníh pre mládež sa autor stal takpovediac odborníkom na psychiku a reakcie tínedžerov. A okrem toho... som na záver ešte chcel poďakovať autorovi za knihu.
Miloš Ferko
