Vyhľadávanie
Bratislava, Ikar 2010
Publikácia vychádza pri príležitosti 80. narodenín známej reprezentantky slovenskej výtvarnej štylizovanej fotografie Oľgy Bleyovej. Je zložité na malej ploche vymenovať všetko, čo za osemdesiat rokov života stretlo autorku, a čo dokázala vytrvalou prácou ako fotografka. Kniha sleduje v prvom rade profesionálnu a pracovnú dráhu Oľgy Bleyovej, no čitateľ sa dozvie aj o životných peripetiách a zlomových okamihoch, ktoré ovplyvnili tvorbu a poskytli nové impulzy na výtvarné nasmerovanie diel. Na obrazovej monografii spolupracovala aj fotografkina dcéra Danica Bleyová, orientujúca sa na oblasť grafiky.
Oľga Bleyová prejavuje zmysel pre osobitú interpretáciu života, vnímanie sveta a citové prežívanie. Vyjadruje sa poeticky a emotívne. Dielo preukazuje ženskosť, hravosť i pozoruhodný dar imaginácie. Tematicky sa vyrovnáva s fotografiou aktov, divadla, mesta, krajiny, rodiny. V prvej polovici 60. rokov začala éru výtvarne štylizovaného a experimentálneho obrazu. Medzníkmi v jej práci boli výstavy. Jedna etapa sa výstavou ukončila a začala druhá. Prvýkrát predviedla svoj novátorský prístup k umeniu fotografie na výstave v roku 1964 v priestoroch denníka Smena. O tri roky neskôr realizovala samostatnú výstavu s názvom Fotografický akt v Galérii Cypriána Majerníka. Vyprovokovala ňou zaujímavú diskusiu nielen medzi odborníkmi. Akt poníma takmer sochársky, formuje ho svetlom a tieňom. Najvýraznejší prvok predstavuje kontrapozícia čiernej a bielej. Detaily zdôrazňuje bodovým osvetlením. Typickým znakom Bleyovej aktov je ich pretváranie prostredníctvom zrkadiel, ktoré majú schopnosť objekty odrážať, a takto dosahuje efekt odcudzenia, čím sa telesnosť nahoty mení na výtvarnú kvalitu. Využívala rozklad reálneho obrazu v zrkadle, fotoaparátom zachytené obrazy násobila a členila, novovzniknuté tvary a ich detaily ďalej spájala. Fotografiu chápe aj ako nástroj pretvárania reality. Bleyovej rukopis taktiež charakterizujú kompozície koláží a montáží.
V jedinečnom cykle Jana zobrazuje figúru krehkej baletky. Podarilo sa jej zachytiť pohyb a dynamiku výrazu ženského tela. Zaujíma ju tvar, línia, svetlo. Namiesto sošného tvaru už dominuje linka, namiesto statickosti vládne pohyb. Táto významná etapa predznamenala ďalšie autorkino smerovanie. V období 70. až 80. rokov pracovala na tvorbe audiovizuálnych programov. Vytvorila fotografie a fotografickú animáciu pre rozprávkový film Slncová panna a animovaný film Pozdrav z Tatier. Ďalšiu časť tvorby predstavujú monumentálne dekoratívne kompozície pre architektonické interiéry a série fotografických ilustrácií (zbierky C. Štítnického, I. Kupca, V. Reisela a román švédskeho spisovateľa G. Mattsona Princezná). Súčasťou jej bohatej práce sú fotografie z prostredia divadla, čerpala námety z bábkového divadla. Ponúkla osobitý pohľad na príbeh z konkrétneho predstavenia, ukázala prácu hercov v zákulisí, ale aj divákov, ako prežívajú dej. Od roku 1982 fotografovala aj v novovzniknutom Štúdiu S osobnosti slovenského a českého divadelného umenia. V krajinárskej fotografii spracovala tému mesta, najmä Bratislavy.
Obrazová monografia obsahuje približne 580 čiernobielych aj farebných fotografií, príťažlivo vyznievajú autorkine pôvodné memoárové komentáre, poznámky k zobrazeným fotografiám a výstavám či poetické texty. Doplnená je sprievodnými textami z dobovej tlače, úryvkami z interview, výberom citácií viacerých teoretikov umenia. Záver knihy sumarizuje všetky fotografkine samostatné výstavy a účasť na kolektívnych výstavách od roku 1964 po rok 2007. Nechýbajú životopisné dáta, ceny a uznania a iné detailné údaje súvisiace s Bleyovej bohatou tvorivou činnosťou.
