Recenzia
Michaela Geisbacherová
29.05.2008

Oltár bohyne víťazstva - Valerij Briusov

Valerij Briusov: Oltár bohyne víťazstva

Bratislava, Ikar 2007. Preklad Ivan Izakovič

  Valerij Briusov, významný ruský básnik, románopisec, dramaturg, prekladateľ, literárny kritik a znalec klasických jazykov, ktorý sa po celý život zaujímal o históriu a fascinovala ho najmä antika, vydal v roku 1913 v Petrohrade historický román Oltár Víťazstva (Aľtar Pobedy). Na objasnenie - v rímskom senáte stál od čias Augustových (27 pred n.l. – 14  n.l.) oltár bohyne Viktórie s jej sochou ako symbolom trvalého víťazstva rímskeho národa, pri ktorom senátori pred začiatkom zasadania senátu vykonávali obetu.

  Prekladateľ  Ivan Izakovič slovenskému čitateľovi už po druhý raz (prvý Izakovičov preklad vyšiel v Tatrane v roku 1971) sprostredkúva na osude  hlavnej postavy, Decima Junia Norbana, obdobie úpadku a postupného rozkladu rímskeho impéria: mladý Junius prichádza z rodnej Galie do Ríma, aby tu študoval v niektorej z rétorských škôl. Ako synovec rímskeho senátora má dobré vyhliadky dostať sa do vyššej spoločnosti a naplniť očakávania svojich rodičov. Ibaže mu v tom zabránilo to povestné „cherchez la femme“ (aj keď v tom čase francúzština ešte nejestvovala). Áno, boli to dve ženy, ktoré skrížili Juniov úmysel venovať sa predovšetkým svojmu vzdelávaniu. Rea, čelná predstaviteľka náboženskej sekty, a krásna senátorova manželka Hesperia. V ich náručí zabúdal na svoje pôvodné poslanie a ich vplyv určoval jeho životný osud.

  Briusov zaplnil román reálnymi historickými postavami a udalosťami daného obdobia: v príbehu ožíva cisár Flavius Gratianus i jeho vrah Andragateus, milánsky biskup Ambrosius sa usiluje, aby kresťanstvo definitívne zvíťazilo, naopak, senátor Quintus Aurelius Symmachus podniká kroky, aby staré rímske náboženstvo nastupujúcemu kresťanstvu nepodľahlo.

  V zime na prelome rokov 382 a 383 sa Gratianus, cisár západnej časti rímskej ríše, zdržiaval dlhší čas v Mediolane (dnešnom Miláne). Tamojší biskup Ambrosius mal naňho,  od detstva zbožného kresťana, čoraz silnejší vplyv. Výsledkom bolo, že v roku 382 odňal Gratianus starým rímskym kňazským zborom všetky štátne dotácie, skonfiškoval im nehnuteľnosti a zakázal všetky majetkové prevody v ich prospech. Ďalším hlboko symbolickým aktom bolo jeho nariadenie, aby z budovy senátu bol odstránený oltár bohyne Víťazstva (po prvý raz ho odniesli už za Constantia II. roku 357, ale za vlády cisára Juliána Apostatu sa opäť do senátu vrátil). Pohanskí senátori reagovali na tento zásah odmietavo a vyslali k cisárovi deputáciu v čele s Quintom Aureliom Symmachom, vtedajším popredným predstaviteľom senátorskej pohanskej aristokracie. Gratianus ju, aj zásluhou Ambrosiových machinácií, nevypočul a misia svoj cieľ nedosiahla. Táto skutočná udalosť je tiež súčasťou deja Briusovho románu. Na neúspešnej misii sa zúčastňuje aj Junius, a to najmä preto, že Hesperii, odporkyni kresťanstva, sľúbil trvalú oddanosť a uveril, že si získal jej priazeň a lásku.

  Vír ďalších udalostí stŕha Junia do svojich osídel a vďaka Rei, ktorú spoznal hneď po vystúpe na breh, keď prichádzal do Ríma, ocitne sa uprostred náboženskej sekty. Vyvraždí ju cisárske vojsko, no jemu sa podarí vyviaznuť. Opäť stretáva milovanú Hesperiu, svoju bohyňu; stále je pre ňu ochotný obetovať život, teraz však – s veľkým krížom na hrudi - stojí po boku kresťanského imperátora Magnusa Maxima. Pre svoj životný cieľ – podiel na moci – zrádza aj náboženstvo otcov, ktoré v minulosti presadzovala a pre ktoré snovala sprisahanie proti kresťanskému cisárovi.

  Po všetkých peripetiách sa Junius vracia domov, do Galie s touto životnou skúsenosťou: „V krátkom čase som prežil vír vášní, bol som svedkom zúrivého boja o moc, pozoroval som súboj dvoch náboženstiev a spoznal duše ľudí. A čo som zistil? Že vždy, ako to už dávno povedali filozofi a básnici, víťazí ten, kto vie byť väčším pokrytcom, kto pre svoju ctižiadosť vie obetovať svoju česť, statočnosť, vieru, kto nepohŕda nijakými prostriedkami na dosiahnutie svojho cieľa“. Kruté zistenie pre mladého človeka.

  Pokiaľ však ide o samotný román, v pútavom deji približuje atmosféru starého Ríma, historické a politické udalosti, zákulisné hry boja o moc, život v rímskych palácoch. Oživí naše vedomosti z histórie, ale zaujme aj psychológiou osobnosti hlavného hrdinu či porozumením ľudskej vášni.

  Na záver si neodpustím poznámku na margo: Briusova, znalca antických dejín, by zamrzela nepozornosť v texte na vnútornej strane obalu, ktorý hovorí o odstránení oltára bohyne Víťazstva v roku 394. Dátum je nekorektný, keďže Gratiana zavraždili v roku 383.

Michaela Geisbacherová