Vyhľadávanie
Oneskorený debut Marián Šidlík: Dospelosť na splátky Bratislava, Silentium 1999
Prvá zbierka je prvá zbierka -- nezávisle od toho, či ju autor vydá vo veku maturanta (Žáry) či v Kristových rokoch (Skácel) a či v rokoch viac než ,,pokristových". To je aj prípad Mariána Šidlíka (nar. 1954) a jeho debutu Dospelosť na splátky. Dodajme jedným dychom, že vydanie po stránke typografickej úpravy i výtvarného dotvorenia -- je parádne. (Myslím najmä na priliehavé a dotvárajúce ilustrácie Andreja Smoláka, ktorý sám sa o nich vyslovil ako o obrazoch zahalených do poézie. (Prosto: kniha má nielen dušu, ale aj telo -- a šaty. Vydavateľstvo Silentium si na nej naozaj dalo záležať.) O autorovi ešte toľko, že popri poézii sa venuje aj kratším prozaickým útvarom a etymológii. Verše sporadicky prezentoval v tlači a v rozhlase bezmála dvadsať rokov. Z jeho debutu -- výberu necítiť onen proces dospievania na splátky, pretože chronologicky najstaršie básne sú rovnomerne rozdelené pomedzi tie ostatné -- i najnovšie. Z čias, keď som spolu s Viktorom Oravcom viedol a moderoval v rozhlase rubriku Na vlne mladej poézie (súčasť Modrej vlny), teda z polovice osemdesiatych rokov -- pochádzajú také básne ako Augustová alebo čo robiť s pointou: ,, ... tak sa maj detstvo! / je mi tu bez košele ... krásne zima". Dospelosť na splátky. Áno v takto pomenovanej -- a Jane venovanej -- zbierke prevažujú predovšetkým ľúbostné motívy. Od prvých lások cez tie druhé (?) až po tie tušené (posledné?). Príznačná je báseň máme to spolu ťažké ... ,,spomienky v školskej taške / (detstvo) v nás / odvial čas / možno raz ... v druhej láske / zraniteľnejší a iní / (na celú večnosť) nezbavení /viny / nájdeme svoj sladkotrpký / otčenáš // život nie je iba náš". Pre (novšiu) tvorbu Mariána Šidlíka je príznačná premyslená práca so sporadickými rýmami, premyslená práca so slovom. Svedčia o tom aj také básne ako vytriezvenie či pomaly si odvykám: už si krajina / vyzlieka čistú bielu košeľu / a obnažená ako André Breton / víta vietor / prichádzajúci od Bretónska ... vlahý / zas mám chuť predávať jar / svojho tela / (do nekonečna do zbláznenia) pokým ešte nezhorela ... celá ... Ak by sme hľadali básnické inšpirácie, možno by to mohol byť Prévert a jeho tri zápalky ... S nimi sa drží za ruky aj báseň bez hraníc: ,,zhasla túžba / v útržkoch prebdetej noci / (minuli sa zápalky) /cestu naspäť azda nájdeš /poslepiačky ... / na splátky" ,,Stať sa Pánom svojho prílivu ... /" -- to je záverečný verš poslednej básne raz navždy, zároveň možno aj výzva autora započatom úsilí.
Vojtech Kondrót
