Recenzia
09.02.2018

Opäť výborná kniha, no autor neprekonal sám seba

Harry Hole je späť! Obľúbený vyšetrovateľ, ktorý má popri večných osobných problémoch aj problém so závislosťou od alkoholu, sa vracia už v jedenástom románe. Spisovateľ Jo Nesbø ho nenechal oddychovať príliš dlho. Naposledy plánoval jeho hrdina už navždy skoncovať s prácou na kriminálnom oddelení. Lenže, ako to už býva, nie všetko vždy vychádza podľa plánu. Hole istý čas učil na policajnej škole, žil spokojný život s partnerkou Rachel a jej synom Olegom. Opäť sa však, žiaľ, začal objavovať prízrak z minulosti a za nitky ťahá niekto, kto vie zničiť kariéru Olega. Na scénu prichádza sériový vrah, ktorý až nápadne pripomína niekoho, koho sa nepodarilo chytiť v poslednej knihe Polícia a okolnosti Harryho doslova prinútia vrátiť sa k vyšetrovaniu. Napriek všetkému zlému, čo sa mu v živote deje, to zvláda veľmi dobre, a vyzerá to tak, že ani démon alkohol ho tentokrát nevie poraziť. Podľa jeho vlastných slov sa celý čas kĺže po ľade, ale veľmi opatrne.
 
Vrah tentokrát pácha sériové vraždy naozaj moderným spôsobom. So svojimi obeťami sa totiž stretáva prostredníctvom mobilnej aplikácie Tinder, ktorá umožňuje zoznamovanie sa ľudí na základe sympatií, vlastne naslepo. Autorovi sa tento spoločenský fenomén súčastnosti podarilo bravúrne zakomponovať do populárnej literatúry. Je známy tým, že svoje príbehy píše v reštaurácii, a jedného dňa sa stal svedkom práve takéhoto stretnutia dvoch ľudí cez Tinder. Ani jeden z nich nevedel, ako viesť rozhovor, a spisovateľ v tom uvidel dobrý námet pre svoju novú knihu. Tinder v nej neodsudzuje, necháva na čitateľovi, nech si utvorí vlastný názor, upozorňuje však na jeho riziká - ktoré sa už, napokon, v skutočnosti potvrdili.
 
A ako to v knihách Jo Nesbøa býva, aj v tejto sa okrem samotného vyšetrovania objaví čosi navyše. Spomína sa utečenecká kríza, politická situácia v Nórsku, ale vykreslený je najmä osobný život hrdinov. Nielen smútok, aj šťastie a vtipné momenty. Od sarkastických viet Harryho Hola, až po komunikáciu s jeho nevlastným synom Olegom alebo kolegami z kriminálky. Autor nám predostrie aj útržky z pohľadu potenciálneho vraha a postupne sa dozvedáme, kto je páchateľom. Je však v zločinoch zapletený aj ktosi ďalší? Čím viac sa ponárame do deja, tým viac je pred nami otázok.
 
Keďže smrť obetí spôsobilo uhryznutie do krku, na scénu vstupuje aj odborník na vampirizmus, teda na ľudí závislých od pitia ľudskej krvi. Názov románu Smäd je viac ako výstižný a skrýva v sebe viacero významov.
 
Jedenásty román v Nesbøvej sérii je plný prekvapení. Obsahuje množstvo nových tém, nadväzuje však aj na staré známe. Smäd odporúčam čítať po prečítaní aspoň predchádzajúcej knihy, funguje však aj samostatne, čo je typické takmer pre všetky severské detektívky.
 
Román vnímame z pohľadu rozprávača. Príbeh je vystavaný tak, že neviete presne, čo sa skutočne deje, a to posilňuje moment prekvapenia. Opäť teda ide majstrovské dielo s prvkami, aké nenájdeme u žiadneho iného autora detektívok. O takmer filmový zážitok sa postará svižný opis scén, málo detailov a krátke kapitoly, ktoré nahrádzajú strih. Výborný preklad má znovu na svedomí Jozef Zelizňák.

Treba povedať, že nová kniha Nesbøa nebola nepríjemným prekvapením, hoci autor ani neprekonal sám seba. Jeho najlepšou knihou pre mňa zostáva Snehuliak, ktorý dostane filmovú podobu v Hollywoode v réžii Tomasa Alfredsona. Do našich kín by sa film mal dostať v októbri tohto roku.

Jakub Pokorný