Vyhľadávanie
Anton Habovštiak
Oravci o svojej minulosti. Reč a slovesnosť oravského ľudu.
Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2006
Kniha Antona Habovštiaka Oravci o svojej minulosti už raz vyšla v martinskom vydavateľstve Osveta roku 1983. Dnes v novom doplnenom, čitateľsky omnoho príťažlivejšom šate, vychádza znovu. Považujem za veľmi záslužné, že vydavateľstvo Matice slovenskej v spolupráci s Oravskou knižnicou Antona Habovštiaka siahlo po tomto titule a aj vďaka Ministerstvu kultúry SR a sponzorom sa mohli tieto autentické a vo viacerých ohľadoch „čisté“ rozprávania Oravcov zaskvieť vo svojej rozprávkovej kráse. Sú to skutočne pozoruhodné rozprávania svojou formou – oravským „molovým“ dialektom, ale aj svojím obsahom. Oravci v týchto textoch rozprávajú nielen o svojom živote, o radostiach i strastiach, ktoré im prináša, o svojich povestiach, piesňach, zvykoch a detských hrách, ale aj o svojom vnímaní sveta, o svojich snoch, o zložitom vyrovnávaní sa s neľahkým životom, možno aj novými časmi. Miestami je to nanajvýš poetické, ba i dojemné čítanie (napríklad niektoré epištoly). Ako ukazujú aj tieto texty, majiteľmi nádherných metafor, ktoré v momente zasvietia, nie sú len básnici.
Keď sa začítame do textov, ktoré zozbieral v oravskom teréne po 2. svetovej vojne Anton Habovštiak, ľahko uveríme Kataríne Habovštiakovej, jazykovedkyni a jeho celoživotnej družke, že tieto texty z prvého vydania sa čítali nahlas na oravských pracoviskách počas obedňajších prestávok. A nielen čítali, ale aj so záujmom sa počúvali.
Niet pochýb, že dokumentárna hodnota tejto knihy je čoraz vyššia, dokonca vyššia než pri prvom vydaní. Je to úžasné dobové svedectvo. Veď tí, čo svoje príbehy rozprávali, sa zväčša narodili v 19. storočí. Už zanikli mnohé činnosti (výrobné či obchodné), o ktorých títo svedkovia rozprávali. Zanikli aj rôzne dobové remeslá, s ktorými však do značnej miery vymrelo aj zvykoslovie a príslušná folklórna tvorba.
Toto jazykovedné či jazykovo-národopisné dielo Oravci o svojej minulosti predstavuje jednu z najpríťažlivejších a najhodnotnejších zložiek diela tohto autora. Je známe, že Anton Habovštiak (1924 – 2004) bol nielen slovenským jazykovedcom výrazného koloritu, ale aj úspešným spisovateľom pre deti a mládež i pre dospelých. Keď písal o Orave, ako často hovorieval: tomto krásnom kúte Slovenska, či už vedecké práce alebo rozprávky, povesti a romány, bolo počuť jeho srdce.
Práca Oravci o svojej minulosti veľmi organicky nadväzuje na staršiu prácu A. Habovštiaka Oravské nárečia (1965) a iné práce spojené s výskumom a spracovaním materiálu z územia niekdajšej Oravskej stolice. Hoci sa medzi textami uvádzajú aj rozprávania z oravských miest, A. Habovštiak nebol mestským človekom. Za skutočné bohatstvo považoval len reč ľudu v rurálnom prostredí. Nemožno sa čudovať, že aj rozprávania sa týkajú skôr prostredia pastierov a plátenníkov, že sa tu uvádza množstvo prísloví a porekadiel z Jasenovej, a rodnej Krivej, ako aj príslovia, porekadlá a pranostiky motivované hydinou, pastierstvom, koňmi. Jazyk oravských miest už musí spracovať niekto iný.
Osobitnú príchuť majú rozprávania o spisovateľoch a básnikoch, ktorí na Orave žili alebo pôsobili, napr. o Nádašim a Hviezdoslavovi, či o tom, aký bol Kukučín, „keť prišieu do Jäsenovej“. Pozitívny dojem z knihy umocňuje vyvážená grafická úprava so striedmymi ilustráciami.
V knihe Oravci o svojej minulosti sa jej autorovi podarilo sústrediť rozprávania stoviek rozprávačov z územia celej Oravy, ktoré sám zozbieral. Sme mu za to vďační. Sú to rozprávania udivujúco múdre, umocnené nezvyčajným rozprávačským umením, ktoré zdobí väčšinu textov.
Slavomír Ondrejovič
