Orodovnice - Jana Juráňová - O (nielen) ženských príbehoch

O (nielen) ženských príbehoch

O (nielen) ženských príbehoch

Jana Juráňová: Orodovnice, Bratislava, Aspekt 2006

  Štyri ženské príbehy pospletané v sieti rodinných vzťahov, štyri cesty, po ktorých kráčajú protagonistky, aby si utvárali, spochybňovali či overovali svoje identity, štyri spôsoby videnia sveta, orientácie a sebarealizácie. Ženské postavy sú konfrontované s mužskými protagonistami, či už ide o vzťahy dcérske,  manželské, sesterské alebo materské. Azda takto by sa dal výstižne naznačiť leitmotív najnovšej knižky Jany Juráňovej, ktorá vyšla na sklonku minulého roka vo vydavateľstve Aspekt. Autorka (nar. 1957) s výrazným feministickým rukopisom nadväzuje na svoju predchádzajúcu tvorbu vernosťou téme rodovo diferencovanej identity a kritickými postojmi voči pretrvávajúcej rodovej nerovnosti a nespravodlivosti.

  Ružena, Zdenka, Elenka, mama: štyri ženy, ktoré si hľadajú svoje životné cesty i cesty k sebe, a to vnútri jednej, konšteláciou a druhmi konfliktov nie celkom typickej, no ani nie celkom zriedkavej rodiny. Racionálna, málo priebojná Ružena je rozvedená a  vychováva dorastajúceho syna. Jej sestra Zdenka v túžbe vymaniť sa z hektického sveta vstupuje do mníšskeho rádu a začína v ňom žiť nový život ako sestra Klára. Elenku, manželku Ruženinho a Zdenkinho brata Michala, ktorý si buduje politickú a diplomatickú kariéru, neuspokojuje postavenie manželky diplomata s obmedzeniami, ktoré nemôže prekročiť, ak nechce negatívne ovplyvniť jeho kariéru... A napokon mama rodiny – usiluje sa (až na prípad jednej vzbury v mladších rokoch) čo najlepšie plniť svoju manželskú a materskú rolu. Darí sa jej to tak dobre, až sa nakoniec jej život rozplynie v životoch druhých ľudí...

  V štyroch samostatných, zároveň na seba nadväzujúcich častiach novely nazeráme na problematický rodinný príbeh zo štyroch rôznych perspektív. Ich stret vrcholí počas  oslavy na počesť nedožitého jubilea otca rodiny: dochádza k rozpadu ilúzií o pevnom rodinnom klane skĺbenom láskou. Postupne sa pred nami obnažujú skutočné charaktery, stávame sa svedkami prekrúcania faktov, tvorby „novej pravdy” zo spletí mnohých lží, výmyslov...

  Problematickosť príbehu znásobuje fakt, že v rodine sa stretli – a to v postavách dvoch bratov, otca a uja Tóna – dva odlišné politické a ideologické postoje: fašistický a komunistický. O ich nositeľoch sa dozvedáme viac-menej len retrospektívne, cez spomienky ženských postáv. Na pozadí politickej a ideologickej rozštiepenosti autorka rozohrala viaceré sujetové línie a odkryla celé spektrum etických otázok o našej nedávnej histórii aj prítomnosti (politická manipulácia, karierizmus, dvojtvárnosť a pretvárka). Hoci tento motív nemožno podceňovať pre jeho spätosť s našou skúsenosťou, a preto, že dodnes predstavuje neuzatvorenú tému, predsa len za ťažiskové momenty Juráňovej Orodovníc pokladám identitu a postavenie ženy v rodine/spoločnosti.

  Napriek odlišným mentalitám, životným príbehom i spôsobom myslenia všetky ženské postavy spája nespokojnosť so situáciou, v ktorej sa vďaka okolnostiam ocitli. A spája ich tiež zápas o vlastnú identitu, celistvosť, o možnosť prekračovať limity ženského sebaurčenia. Kniha ponúka štyri rôzne modely ženského hľadania, či už je situované do svetského alebo cirkevného prostredia, v oboch vládnu, ako to zažívajú hrdinky na vlastnej koži, hierarchické vzťahy, a tie nedávajú slobodne mysliacim a konajúcim ženám dostatok priestoru. Hoci všetky štyri obrazy vyznievajú vierohodne a sugestívne, azda ako najpôsobivejší – aj vďaka radikálnosti zobrazovaného zápasu, a zároveň jeho „tichej” dramatickosti – som vnímala (v našej súčasnej literatúre skôr zriedkavý) obraz úsilia o osobnú celistvosť v postave Zdenky-Kláry, ktorá svoje životné rozhodnutie podriadila túžbe po čistote mysle a srdca, túžbe pomáhať svetu a zachraňovať aspoň to, čo sa z neho ešte dá a čo je v jej silách...    

  Žena by sa nemala vytratiť z dejín, čítame v epilógu knižky, nemala by sa vytratiť ani z tých „veľkých”, ale ani z „malých” dejín každodennosti. K tomu, aby sa z nich nevytrácala a aby svoju prítomnosť potvrdzovala v  sebahľadaní, v realizovanej túžbe po slobodnom myslení, prispievajú aj Juráňovej Orodovnice.

Etela Farkašová