Recenzia
Margita Bíziková
22.06.2012

Osamelosť prvočísiel - Paolo Giordano - V pasci minulosti

V pasci minulosti

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2012
Preklad Mária Štefánková

Narodili sa očakávaní do slušne situovaných rodín a mali predpoklady na šťastný život, keby… Keby Alicin otec nechcel cez dcér u nekriticky napĺňať svoje ambície, keby Mattiova matka brala svoje dvojičky ako dve individuality, keby sa deti nerozhodli vzoprieť autorite rodičov v najnevhodnejšom čase najnevhodnejším spôsobom. Avšak stalo sa. Osemročný Mattia nezobral svoju mentálne postihnutú sestru Michelu na oslavu a nechal ju v parku, Alice sa oddelila v hmle od lyžiarskeho družstva a ťažko sa zranila. Spontánne detské rozhodnutia a spackané životy. Alice navždy kríva, Michela bez stopy zmizla.

Autor zobrazuje svojich hrdinov v  siedmich obrazoch - časových obdobiach. Prvý raz sa stretnú na strednej škole. Dvaja outsideri. Alice kolektív neprijíma a  Mattia oň nestojí, medzi nimi sa však vytvorí zvláštna citová väzba, „pružná neviditeľná niť skrytá pod kopou bezvýznamných vecí, ktorá mohla fungovať len medzi takými, ako sú oni: dvaja ľudia, ktorí jeden v druhom spoznali svoju vlastnú osamelosť“.

Alice sa snaží zaradiť do života, nemá jej však kto pomôcť. Otca zhrýza pocit viny,  matku rozožiera choroba a  ona je lapená v pasci anorexie. Ani Mattiovi rodičia nezvládajú svoje talentované dieťa a  nedokážu sňať z  jeho pliec pocit viny. Otec sa mu nevie priblížiť a matka nechce. Mattia uniká do sveta čísiel, uvedomuje si však, že jeho zvláštne nadanie je najhoršia klietka zo všetkých klietok, aké si možno vymyslieť. Chcel by svoju hlavu vymeniť za akúkoľvek inú, prázdnu a ľahkú, v ktorej by nebola spomienka na Michelin pohľad v okamihu, keď ju opúšťal.

Giordanovi hrdinovia nie sú kladné postavy, ich deštruktívne konanie a  myslenie, opakovanie rovnakých chýb čitateľa znepokojuje, ale predovšetkým zasahuje. Aj vďaka vynikajúcemu jazyku, vetám vystavaným presne ako matematický dôkaz, s významom jednoznačným ako výsledok. Rozhodujeme sa vždy medzi áno a  nie, 1 alebo O, ako binárny kód. Zlé rozhodnutia, v tomto prípade rodičov, spúšťajú špirálu zlých rozhodnutí ich detí končiacich v kukle bolestnej izolácie. Dá sa z nej vôbec vyslobodiť?

Happyend sa nekoná, nemôže sa konať. Matematika nepustí. Protagonisti sú prvočísla, a tie sú deliteľné iba jednotkou a sebou samým.

Sugestívny, znepokojivý debut turínskeho autora (1982) získal viacero cien vrátane najprestížnejšej talianskej Premio Strega a bol preložený do vyše 40 jazykov. Román bol sfilmovaný a premieta sa aj v slovenských filmových kluboch.