Recenzia
Lucia Holienčinová
15.12.2016

Osem mesiacov pred tým - Pavol Boroš

Téma druhej svetovej vojny, komunizmu, fašizmu a Hlinkových gárd je pre umelecké spracovanie vždy zaujímavá. Prečo je toto obdobie pre tvorcov také atraktívne? Odpoveď na túto otázku sa snaží poskytnúť druhý román Pavla Boroša Osem mesiacov pred tým (Vydavateľstvo Slovart 2015).

Pri čítaní sa postupne zžívame s hlavnými hrdinami, vedieme intímny dialóg s aktérmi príbehu, teda so štvoricou postáv, ktoré sú spojené rodinným putom. Ich plastickosť sa prejavuje najmä v situáciách, keď sa vo veľmi napätom momente musia rozhodnúť, ako ďalej, čo je potrebné urobiť a či sú schopné zaprieť vlastnú rodinu pre iné ideály: „No príliš dlho som žila s vaším otcom, aby som nedokázala rozoznať, kedy niekto koná to, čo si myslí alebo to, čo si myslí niekto druhý, čo ho ovláda.“ Táto myšlienka charakterizuje román Osem mesiacov pred tým, teda čas a obdobie, ktoré predchádzalo vzniku Slovenského štátu. Štyria rozprávači nás uvedú do deja, v ktorom sa ich osudy navzájom prepletajú. Je to spôsobené najmä tým, že sú súčasťou veľkej rodiny, ktorej členovia sú maďarskej alebo českej národnosti či židovského vierovyznania. Na ich osudy vplývajú nielen túžby po nezávislom živote, v ktorom si každý vytvára vlastnú rodinu, ale aj – a to je hlavné – spoločensko-politické ovzdušie, ktoré zatrasie základmi tejto rodiny. Jeden z rozprávačov – Jano – sa stáva príslušníkom Hlinkovej gardy a pritom čelí mnohým výzvam a otázkam, či pomôcť svojej rodine, alebo mechanicky poslúchnuť rozkaz a ideály, ktorým uveril.  

Boroš naplno využil štruktúru románu. Cez rozprávanie v prvej osobe v štyroch rôznych uhloch pohľadu ponúka aj vnútornú reč, otvárajúcu dvierka do útrob psychiky postáv, čím zintenzívňuje napätie, ktoré má už od začiatku románu niekoľko podôb. Borošova historická fikcia nesie v sebe prvky dokumentu, teda rozpomienok postáv, ktoré boli pri tom, keď sa diali zásadné spoločenské zmeny. Umeleckosť je vyjadrená najmä v stvárnení postáv, ich psychiky, ako aj v ich pohľade na život v realite tridsiatych rokov. Kvalitu čítania však narúša v niektorých pasážach nedostatočná jazyková úprava, ktorú si bežný čitateľ nemusí povšimnúť.

Ak by som mala v krátkosti zhrnúť druhý Borošov románový počin, veľmi kladne hodnotím spracovanie témy, štruktúru príbehu a najmä výbornú psychologizáciu postáv. Autor nám síce neponúka a ani nevnucuje svoj názor na činnosť Hlinkových gárd, no jasne vykresľuje dvojpólovosť pohľadov na tieto ideály so všetkými ich následkami.