Recenzia
Ján Bábik
15.12.2016

Osobné spomienky na SNP - Jozef Marko

Vyžadovalo si mimoriadnu osobnú odvahu, veľmi pevný charakter, obrovskú
občiansku statočnosť a nepoddajnosť ducha čeliť nástrahám
nielen v dobe prípravy Povstania, ale žiaľ aj po vojne.“
Emi l Vestenický
 
Je smutným faktom, že meno generála Jozefa Marka (1904 – 1981) je v dnešnej dobe pre mnohých Slovákov neznáme. Pritom ide o veľkého hrdinu našej histórie, ktorý sa výrazne zaslúžil o Slovenské národné povstanie, a ako to v našich dejinách býva smutným zvykom, bol za svoje vlastenectvo a statočnosť kruto potrestaný.

Jozef Marko bol členom Vojenského ústredia, sprostredkoval spojenie medzi Slovenskou národnou radou a vtedajším podplukovníkom Jánom Golianom, ktorý sa stal prvým hlavným veliteľom SNP, patril medzi najvýznamnejších organizátorov príprav Povstania a po jeho vypuknutí bol veliteľom spojovacieho vojska.

Jeho pamäti, ktoré vyšli 34 rokov po jeho smrti pod názvom Osobné spomienky na SNP (Mayer media 2015), zachytávajú celé štvrťstoročie jeho života, od roku 1945 po rok 1970.
Ide o tretí diel jeho memoárov, prvé dva zatiaľ nevyšli. Jozef Marko v knihe opisuje svoj život po oslobodení, keď na jednej strane v časoch doznievajúcej demokracie do februára 1948 sa mu dostalo zaslúženého uznania, stal sa veliteľom spojovacieho vojska na Ministerstve národnej obrany a vo februári 1947 bol spolu s ďalšími štrnástimi slovenskými dôstojníkmi povýšený do hodnosti generála, ale na druhej strane sa po tzv. Víťaznom februári stal štvancom. Prepustili ho z armády a v rokoch 1949 – 1950 bol trikrát zatknutý a väznený. Šesť rokov po Stalinovej smrti a tri roky po XX. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu bol v roku 1959 vo vykonštruovanom procese odsúdený na štrnásť rokov väzenia. Komunistický režim bol taký krutý, že mu nedoprial ani amnestie v rokoch
1960 a 1962 a múry väzenia, v ktorom sedel dokonca jeden čas v spoločnej cele s nacistickými generálmi, ktorí velili nemeckým vojskám v bojoch pri Liptovskom Mikuláši,
opustil až v septembri 1963.

Jozef Marko v spomienkach opisuje, že po prepustení venoval všetku svoju energiu boju nielen za svoju osobnú rehabilitáciu, ale aj za rehabilitáciu spolubojovníkov v SNP, za prinavrátenie cti rozhodujúcej povstaleckej zložke armády a jej hlavným veliteľom, generálom Golianovi a Viestovi, ktorých vtedajšia komunistická historiografia označovala za zradcov a neschopných veliteľov. Dokumenty publikované v knihe ukazujú, že to bol síce boj statočný, ale nie veľmi úspešný. Jozef Marko nebol totiž vysokopostavený komunista, nikdy nebol členom KSČ, a takým bola aj v tých údajne liberálnych šesťdesiatych rokoch cesta za rehabilitáciou ak nie zarúbaná, tak aspoň riadne sťažená. Až v roku 1968 bol oslobodený spod obžaloby za trestný čin velezrady. Úplne ho rehabilitovali desať rokov po smrti, v roku 1991, a vtedy mu bola vrátená i generálska hodnosť.

Kniha Jozefa Marka Osobné spomienky na SNP ponúka odborný a fundovaný pohľad na represálie proti statočným vlastencom, hrdinským bojovníkom za našu slobodu po komunistickom prevrate v roku 1948. Hádam žiadny iný štát sa v histórii nezachoval tak hanebne k svojim hrdinom, ako to urobilo komunistické Československo. A keď o týchto našich osobnostiach takmer nič nevieme, nie je to ich chyba, ale naša hanba.