Osobnosti apidológie I.

Jozef Čižmárik

Osobnosti apidológie I. Profily 200 významných svetových a slovenských včelárov

Bratislava, Alexandra 2003

Prof. RNDr. Jozef Čižmárik, PhD., je naším popredným odborníkom vo výskume a vývoji syntetických liečiv a včelích produktov. Jeho odborné profesionálne zameranie úzko súvisí so záľubou. Od útleho veku sa venuje včelárstvu, ku ktorému ho pritiahol starý otec František Kulich (v publikácii mu venuje samostatný portrét). Včelie spoločenstvo ho doteraz fascinuje logikou svojho života a mnohými ešte neodhalenými tajomstvami, preto sa ich usiluje vysvetliť aj na vedeckej úrovni. Publikácia Osobnosti apidológie I. je nielen výsledkom systematického štúdia histórie včelárstva, ale aj hold všetkým včelárom, ktorých cieľom je prospieť človeku aj včele.

Kritériami prof. Čižmárika pri výbere osobností do publikácie boli okrem praktických skúseností včelárov aj ich širší spoločenský, historický a najmä odborný význam a prínos k včelárstvu. Publikáciu tvorí 200 samostatných portrétov významných svetových a slovenských včelárov, ktorí prispeli k novým poznatkom z anatómie, fyziológie, morfológie, patológie, biometrie, biochémie, biofyziky a genetiky včiel, ale aj z histórie apidológie či využitia včelích produktov vo farmácii alebo v domácnosti. Medzi portrétmi svetových včelárov ma zaujalo, že jedným z prvých systematických pozorovateľov života včiel bol grécky filozof Aristoteles (384–322 pnl.). Okrem zhodnotenia prínosu týchto pozorovaní, ktorými Aristoteles vyvrátil mýtus o nadprirodzenom pôvode včiel, uvádza autor aj niekoľko zaujímavostí. Napríklad, že Aristoteles si dal zhotoviť na pozorovania úľ so sklenenou stenou, ale včely mu priehľadnú časť zatmelili propolisom.

Do spoločenstva včelárov patril, samozrejme, aj Charles Robert Darwin (1809–1882), ktorý okrem určovania druhov včiel preštudoval zazimovanie včelstva a vplyv výmeny matky na stav včelstva. Zo svetových spisovateľov sa včelám venovali nielen v praxi, ale aj literárnym dielom Johann Wolfgang Goethe (1749–1832) a Maurice Maeterlinck (1862–1949), jeho dielo Život včiel vlani vyšlo prvýkrát v slovenskom preklade vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Goethe pokladal nektár z lipy za zdroj najlepšieho medu, preto sadil lipy.

Väčšia časť publikácie (približne 160 z 200 portrétov) je venovaná zahraničným včelárom – anglickým, ruským, francúzskym, maďarským, ukrajinským, z USA, nemeckým, švajčiarskym, rakúskym, rumunským, českým, srbským, slovinským atď. Celkom rovnocennými osobnosťami z hľadiska prínosu k odborným poznatkom, ale aj každodennej osvetovej práce sú v tomto výbere slovenskí včelári. Medzi najstaršími z nich nájdeme literárne najznámejšieho Juraja Fándlyho (1750–1811), ale aj zvolenského seniora Jána Jakuba Adamiho (1713–1792). Viacerí významní včelári pochádzajú zo Slovenska, ale usadili sa v zahraničí. Geza Altmann (1923) pochádza z Kežmarku a po štúdiách v Nemecku tam zostal natrvalo. Svojimi vedeckými pozorovaniami dokázal, že všetky fyzikálne javy majú vplyv na správanie včiel, napríklad agresivita včiel súvisí s ionizáciou vzduchu. Svojimi poznatkami prispel do fyziológie, biochémie, etológie a endokrinológie včely medonosnej. So včelárstvom úzko súvisí aj ľudové výtvarné umenie – stavba a výzdoba úľov. Rudolf Bednárik (1903–1975) dokumentoval a etnograficky analyzoval asi 70 úľov z rozličných lokalít Slovenska, publikoval ich v knihe Slovenské úle (1957).

Včelárstvu sa na Slovensku venovali aj ženy. Augusta Khollová (1882–1938) bola prvou učiteľkou využitia medu v kuchyni, Blažena Kohútová (1909) a Klotilada Luptovská-Horečná (1923–1998) publikovali niekoľko originálnych receptárov na medovníky a nápoje z medu.

Portréty, zhodnocujúce význam diela jednotlivých osobností, uvádza Prológ, v ktorom autor objasňuje apidológiu ako vedecký odbor a zoznamuje čitateľa s medzinárodnými a národnými včelárskymi združeniami a inštitúciami. K ľahkej orientácii v knihe prispieva menný register.

Marta Bábiková