Vyhľadávanie
Má štát či národ schopnosť úspešne sa vysporiadať s krízou? A čo je to vlastne kríza? Na tieto pálčivé, ale zároveň nesmierne príťažlivé a aktuálne otázky, sa snaží odpovedať najnovšia kniha autora vedeckých bestsellerov Jareda Diamonda.
Bez zveličovania možno prehlásiť, že americký fyziológ a geograf Jared Diamond patrí v ostatných dekádach medzi autorskú smotánku non-fiction literatúry a prinajmešom od zisku Pulitzerovej ceny v roku 1997 každý jeho najnovší titul čitatelia netrpezlivo očakávajú. Otrasy. Ako národy riešia svoje krízy (Upheaval. Turning Points for Nations in Crisis) sú prvou Diamondovou knihou, ktorú má čitateľ možnosť prečítať si v slovenskom preklade takmer bezprostredne po vydaní originálu. Doteraz mu do slovenčiny preložili len knihu Prečo máme radi sex? (Archa, 1999), takže záujemcovia museli čítať originál alebo preklad do iného jazyka. O to pozitívnejšou správou je, že vydavateľstvo Premedia chystá preklady aj ďalších jeho prác.
Najnovší Diamondov počin si vyslúžil pochvalu od iných členov autorskej smotánky non-fiction literatúry ako Stevena Pinkera či Noaha Harariho, avšak mnohí zahraniční publicisti a recenzenti boli pomerne kritickí. Ako to obvykle býva, aj v tomto prípade leží pravda kdesi uprostred.
Osobnostná kríza a cesty osudu
Základnou premisou Otrasov je analýza rôznych faktorov, ktoré ovplyvňujú vysporiadanie sa národov s istou formou krízy. Diamond k tomu využíva šesť historických príkladov: Fínsko počas druhej svetovej vojny, Japonsko a jeho premena od reforiem Meidži, Pinochetova diktatúra v Čile, Suhartova vláda v Indonézii, radikálna a pritom vcelku nebadaná transformácia Austrálie a napokon spamätávanie sa Nemecka z druhej svetovej vojny.
Vývoj v týchto šiestich krajinách rámcuje do vzorca, ktorý má pôvod v metódach krízovej terapie. Ide o tucet faktorov, ktorých naplnenie či nenaplnenie determinuje pravdepodobnosť úspechu prekonania osobnostnej krízy. Je pochopiteľne otázne, či analógia osobnostná kríza – národná kríza nie je, mierne povedané, pritiahnutá za vlasy. Netreba však autorov zámer hatiť hneď v úvode: dôležité sú koniec-koncov výsledky, aké dokáže takýto prístup poskytnúť.
Aj výber analyzovaných národov a ich kríz by mohol pedantnejší recenzent podrobiť kritike, nakoľko nejde o výber určený exaktnými kritériami, ale skôr o časovú os Diamondovho života a krajín, kde strávil istý čas, prípadne ktorých jazyk ovláda. Toto rozhodnutie však je vskutku akceptovateľné. Sociálni a humanitní vedci potvrdia, že písať o akomkoľvek štáte, národe či kultúre bez ovládania príslušného jazyka je nesmierne náročné, ak nie nemožné.
Jedna baba povedala...
Zatiaľ čo metodologický prístup aj výber krajín možno obhájiť, skutočne problematickou časťou textu sú Diamondove argumentácie podložené tvrdením jeho priateľov. Na jednej strane v závere uvádza, že nechcel zahlcovať text odkazmi na použitú odbornú literatúru, čo by bolo možno v poriadku. Lenže na mnohých miestach sú jediným zreteľným podkladom jeho tvrdení len informácie od jeho fínskych, čilských či austrálskych známych. Orálne zdroje pochopiteľne môžu obohatiť text, v tomto prípade však Diamond ukazuje, že netuší, ako s nimi pracovať a o metódach oral history zrejme ani nechyruje.
Z pozície historika, venujúceho sa (okrem iného) aj výskumu fenoménu nacionalizmu, musím rovnako kriticky hodnotiť Diamondov ľahkovážny prístup k termínom ako národ a štát, ktoré často uvádza ako synonymá a vôbec neuvažuje nad otázkou, či ním skúmané či opisované fenomény sú štátnou alebo národnou krízou, keďže tieto dva fenomény môžu, ale nemusia byť prítomné súčasne. Nehovoriac o fakte, že hádam ani jediný raz sa v texte nevyskytla poznámka o tom, že prezentované národy nie sú jednoliatym prvkom a napríklad pokojná transformácia Austrálie možno bola pokojnou v skupine politických elít, ale iné sociálne skupiny nemuseli dané zmeny vnímať rovnako pozitívne.
Podnetné čítanie
Napriek vyššie uvedenej kritike nemožno povedať, že Otrasy nie sú zaujímavou a najmä podnetnou knihou. Koniec-koncov, titul, v ktorom čitateľ s autorom bezhranične súhlasí, má pre intelekt a rozhľad jedinca často menší prínos, než dielo, po ktorého prečítaní máte chuť sadnúť si s autorom k dobrej káve a viesť s ním polemiku. Jared Diamond, či už úmyselne alebo nie, napísal knihu spadajúcu do druhej kategórie. A to je len dobre.
